K napísaniu tohto príspevku mainšpiroval článok uverejnený 10.11.2008 v SME.
http://veda.sme.sk/c/4165064/zoologovia-nasli-v-cerovej-vrchovine-styri-nove-druhy-pavukov.html
V článku došlo k zásadnej chybe, kde všetky„latinské“ vedecké názvy sú napísané malým začiatočnýmpísmenom. Pre identifikáciu druhu sú „latinské“ a ajslovenské vedecké názvy vždy dvojslovné. Z pravidiel zoologickejnomenklatúry je jasné, že rodový názov (prvý názov, ktorýurčuje príslušnosť k rodu) sa vždy píše veľkým začiatočnýmpísmenom a druhový názov (druhý v poradí, ktorý určujepríslušnosť k druhu) sa vždy píše malým začiatočnýmpísmenom (napr. Salmo trutta).V slovenčine to už tak nie je, kde rodový a aj druhový názov sapíšu malým písmenom. Výnimku tvoria druhové názvy odvodené od menaosobnosti (napr. hrúz Kesslerov – Romanogobio kesslerii).Ďalším pravidlom v slovenskom názvosloví je, že rodové názvysú podstatné mená a druhové názvy sú prídavné mená (tu ale sú aj výnimky). V ďalšom článku uverejnenom 14.11. 2008 napr. autor vôbec nevie, aký je rozdiel medzi rodom adruhom.
http://veda.sme.sk/c/4174327/tulena-saimaaskeho-ohrozuje-topenie-ladovcov-aj-rybari.html
Ďalším veľkým problémom je, keďje príspevok preberaný z cudzojazyčného zdroja (angličtiny, aleaj češtiny). Prekladatelia veľmi často nevedia, o aký druh ide adoslovne preložia ich názov. Tak by napríklad z našej bežnejryby, ktorá sa volá slíž severný (Barbatula barbatula),urobili na základe bežne používaného anglického stone loach kamenného pĺžaalebo mrenku mramorovanú z českého mřenka mramorovaná. Tu by simali k anglickému názvu nájsť latinský ekvivalent a až k nemunájsť slovenský názov.
V odbornejliteratúre sa zvyčajne za dvojslovným pomenovaním objavuje menočloveka, ktorý druh prvý popísal vo vedeckej publikácii ataktiež rok, kedy bol popis uverejnený. Ak bol druh originálnepopísaný v publikácii Linného (Linnaeus, 1758), ktorýdvojslovné pomenovanie (binomickú nomenklatúru) vytvoril, stačínapísať L. a každý vie, kto to bol.
Naviacpohľad na druhové postavenie, ako aj samotnú koncepciu druhu savyvíja, takže sú neustále popisované nové druhy a tie súpreraďované z rodu do rodu, prípadne aj čeľade. Aby po preradeníz rodu do rodu nenastal chaos, uvedie sa stále autor originálnehopopisu, ale meno a rok sú uvedené v zátvorkách (napr. hrúzKesslerov – Romanogobio kesslerii (Dybowski,1862)).
