V poslednomdesaťročí minulého storočia bola zistená vysoká diverzita(rozmanitosť) u pĺžovitých rýb, a to nielen uzástupcov rodu Cobitis rozšírených v Európe, ale ajv iných oblastiach Zeme. To viedlo k objaveniu a popisu(často aj znovuobjaveniu) nových druhov v rámci rodu, najmä vMediteránnej oblasti. Tomuto nezvratnému procesu sa nevyhol ani nášpĺž žijúci najmä v povodí Dunaja, ktorý bol pred revízioupovažovaný za zástupcu široko rozšíreného druhu, pĺžaseverného (Cobitis taenia). V súčasnosti väčšinu u násžijúcich populácií radia ichtyológovia do druhu pĺž podunajský(Cobitis elongatoides). Medzidruhové rozdiely súidentifikovateľné iba na mikroskopickej úrovni, konkrétne ide orozdielny počet chromozómov. Chromozómy sú štruktúry bunkovéhojadra, kde je sústredená takmer všetka genetická informácia(DNA) a ich počet je v rámci jednotlivých druhov pomerne stály. Zkaždého chromozómu má jedinec 2 kópie, takzvané chromozómovésady, ktoré sa nachádzajú v každej telovej bunke. Tietobunky označujeme ako diploidné. Výnimkou sú pohlavné bunkyobsahujúce len po jednej chromozómovej sade a označujeme ich akohaploidné. Pri stanovení druhovej príslušnosti pĺžov jedôležité aj ich geografické rozšírenie. Pĺž podunajský jerozšírený v celom slovenskom povodí Dunaja, zatiaľ čo pĺžseverný sa vyskytuje, okrem iného, v úmorí Baltského mora. NaSlovensku pripadajú do úvahy iba povodia riek Poprad a Dunajec, kdevšak doposiaľ pĺž severný zistený nebol.
Rozvojomgenetických a molekulárnych metód nastal zásadný obrat vponímaní viacerých druhov spomínaného rodu, pĺža podunajskéhonevynímajúc. Popri diploidných populáciách boli objavenéjedince s viacnásobne zmnoženou sadou chromozómov, a totriploidné (majú 3 sady) a tetraploidné (majú 4 sady).Podrobnou analýzou triploidných a tetraploidných jedincov bolozistené, že jedna sada chromómov má pôvod v ďalšom druhu,ktorý sa na Slovensku nevyskytuje. Týmto neznámym „cudzincom“je pĺž Cobitis tanaitica, ktorý sa vyskytuje v malejoblasti úmoria Čierneho mora, a slovenské meno zatiaľ nemá. Našepopulácie pĺža sú z týchto dôvodov označované akodiploidno-polyploidný hybridný komplex Cobitis elongatoidesx Cobitis tanaitica.
Ďalšímzaujímavým faktom je, že v populáciách, kde prevládajútriploidné a tetraploidné jedince, sa vyskytujú takmer výlučnesamice. Pomer pohlaví je vyrovnaný len v populáciách, kdeprevládajú diploidné jedince. Určenie pohlavia je možné podľaprítomnosti Canestriniho šupiny ktorá je vyvinutá pri základniprsných plutiev samca. Samce taktiež dorastajú do menšíchrozmerov než samice. Ďalším štúdiom sa zistilo, že tietosamičie populácie sa rozmnožujú gynogenézou. Ide o zaujímavýspôsob rozmnožovania, ktorí poznajú rybári napríklad u karasastriebristého. Na aktiváciu pohlavnej bunky počas neresu samičky„zneužívajú“ samcov iných, príbuzných druhov rýb, pričomich spermie s vajíčkom nesplývajú, iba ho aktivujú.
Výskumtejto zaujímavej problematiky u pĺžov je ešte len nazačiatku, potrebné bude zodpovedať na množstvo otázok. Napríkladprečo má príroda záujem vytvárať diploidno-polyploidnéhybridné komplexy a aké sú zákonitosti rozšírenia čistých azmiešaných populácií. Vedcov tiež zaujímajú procesy šíreniapĺžov, ale aj ďalších druhov rýb, od treťohôr po ústupePanónskeho mora a následne počas štvrtohorného zaľadneniai v relatívne nedávnej dobe po ústupe pevninského ľadovca.
