ohorky z cigariet, ak ich momentálne nemajú kam odhodiť, čiže ak v ich blízkosti sa nenachádza odpadkový kôš.
Týmto úvodom snáď nemusím vysvetľovať, že takto by to malo fungovať všade a nie len v Japonsku, ale bohužiaľ ľahostajným a pohodlným slovenským fajčiarom niečo také môže pripadať skôr ako science fiction, lebo tí aj keby mali počas svojho fajčenia odpadové koše vzdialené od seba, čo i len dva metre, tak tie svoje ohorky zašliapnu priamo pod sebou, prípadne ich ešte prstami odpália, čo najďalej od seba (česť výnimkám), tak ako to mnohí fajčiari robia na svojich balkónoch a potom to pod ich blokmi vyzerá tak, že už k tomu aj škoda niečo dodávať. Skôr sa zameriam na štatistiku podľa, ktorej je na Slovensku okolo 600-tisíc fajčiarov. Ale ako sledujem svoje okolie, tak s tým číslom 600-tisíc fajčiarov vôbec nesúhlasím. Neviem ako štatistiku robili štatisti, ale stretávam sa s mnohými mladými ľuďmi, (a s deťmi, ktorí ešte navštevujú základnú školu), ale cigareta je pre nich už ako normálna vec. A to už ani nehovorím o mladých dievčatách (juniorkách), totiž z tejto sorty stretávam iba málo takých, ktoré nevidím fajčiť, lebo väčšina z nich fajčí, a to takým spôsobom, že mne to pripadá skôr tak, že fajčia nie preto, že sú na cigaretách závislí, ale skôr je to tak, že ony pokladajú fajčenie za moderný spôsob života, a tie dievčatá, ktoré nefajčia, tie jednoducho nie sú in. Fajčiaca mládež si nahovára, že tým vyzerajú dospelejší. Takže si myslím, že to číslo je podstatne vyššie ako 600-tisíc a skôr by som hovoril minim. o 1 milióne fajčiarov. Dovolím si tvrdiť, že: keby boli na cigaretových škatuliach aj neviem aké odrádzajúce fotografie (napr. s čiernymi pľúcami tuhých fajčiarov), tak mládež to od fajčenia aj tak neodradí, zatiaľ sa cítia silní a zdraví, takže ich nič také neodradí, aby tomuto zlozvyku postupne nepodliehali. (Jedná vec by to napraviť mohla, tou by mohlo byť napr. to, že rodičia by nedávali žiadne vreckové svojim ratolestiam, no vieme, že dnešné decká sú až príliš vynaliezavé, takže ani toto by príliš nepomohlo.)
Chápem, že rozlúčiť sa s modrým dymom pre mnohých nie je jednoduché, lebo závislosť od nikotínu by sa dala prirovnať aj k závislosti od heroínu. (Samozrejme klamal by som, ak by som tvrdil, že nikdy v živote som si aj ja nezapálil cigaretu, ale keď ma kamarát naučil aj šlukovať, tak mi bolo z toho fajčenia na zvracanie a už vtedy som si povedal, že fajčiť nikdy nebudem). Avšak vážnejšie som sa zamyslel nad tým, že v našej krajine je hodne fajčiarov, ktorí pracujú za 400-600 eur mesačne, ale na cigarety dokážu minúť mesačne min. 150 – 200 eur (a pritom takmer všetci nadávajú, že aké je všetko v našej krajine drahé /vrátane potravín/ no za škatuľku „smradľavých“ cigariet neľutujú dať hoci aj 3 eurá (a to píšem 3 eurá, len preto, že neviem, aký je terajší „kurz“, nevylučujem ani tú možnosť, že tá hodnota je vyššia ako 3 eurá.)
Dlhé roky, (či už na pracoviskách, kde som pracoval, alebo v spoločnostiach v ktorých som sa zdržiaval) som ľuďom, ktorí pri mne fajčili pripomenul známu formulku, že fajčenie škodí zdraviu. Samozrejme niektorí fajčiari sa iba usmiali popod fúz a hneď použili otrepaný argument: môj starý dedo sa dožil 90tich rokov a pritom fajčil celý život ako Turek. (Hneď som pochopil, že s takými ľuďmi baviť sa o škodlivosti fajčenia, skutočne nemá žiadny význam). Ale napriek tomu, že sa ma fajčiari tými svojimi argumentmi snažili odbiť, tak na pracoviskách na ktorých som robil sa mi podarilo minimálne šiestich tuhých fajčiarov presvedčiť až tak, že sa toho zlozvyku navždy zbavili. Jednoducho dennodenne som do nich hustil, či im nie je ľúto už len toho, že za túto hlúposť vyhadzujú nenormálne peniaze, za ktoré by si napr. mohli dopriať viac vitamínov vo forme ovocia, alebo zdravšej výživy – tým mám na mysli kvalitnejších potravín, hoci by boli o niečo drahšie. A, čo bolo pre mňa obzvlášť veľkým prekvapením, tak to bolo to, že tí ľudia, keď sa „dobrovoľne“ vzdali svojej závislosti na cigaretovom dyme, tak práve oni sa stali zarytými nepriateľmi fajčiarov, doslova, ak v ich prítomnosti si niektorý z fajčiarov zapálil cigaretu, tak mu bili prstami po ruke, aby ten smrad zahodil...
Najsmutnejšie na fajčiaroch je to, že nechcú pripustiť tvrdenie, že pri ich fajčení unika do ovzdušia až 85 % škodlivých látok a tie vdychujú pasívne nielen fajčiari, ale aj nefajčiari. Takisto nie je výnimkou, že fajčiari na balkónoch svojich bytov pravidelne obťažujú dymom svojich susedov (obzvlášť nefajčiarov). A toto môžem s istotou potvrdiť, zhodou okolnosti bývam nad susedom, ktorý je na fajčení už taký závislý, že nielen cez deň ho vydám takmer každých 20 minút húliť na balkóne, ale už bez tých cigariet nevie vydržať ani v noci, a tak kvôli fajčeniu sa zdržuje na balkóne aj v noci. (A toto už trpíme 33 rokov). Musím však dodať, že pokiaľ by nám ten dym z jeho cigariet nestúpal do našich okien, tak sa nad tým vôbec nepozastavujem, veď nefajčí za moje peniaze, ale my už kvôli jeho huleniu nemôžeme ani poriadne vetrať náš byt, a musíme striehnuť, kedy nie je na balkóne, aby sme za ten čas mohli vyvetrať. :-( Zhruba pred 6 rokmi sme za nim zašli (spolu s manželkou) a poprosili sme ho, či by nemohol spraviť nejaké opatrenie, keď už musí toľko fajčiť?? Dal si spraviť nad balkónom striešku, lenže tá strieška je aj tak figu platná, lebo ten dym z jeho cigariet stúpa po jej bokoch k našim oknám tak, ako keby ju tam vôbec nemal.
Všeobecne mám pre fajčiarov zaručený postup, akým sa dá predísť závislosti na cigaretovom dyme: Tučným ľuďom, ktorí chcú schudnúť sa skôr žartovne zvykne povedať, že: NEŽERTE! (Samozrejme len preto, aby sa neurazili). - Ale takisto by to pomohlo aj fajčiarom, a treba im vtĺkať do hláv: NEFAJČTE, lebo rakovina je veľká sviňa! (Tým pádom budú mať zaručenú istotu, že nič neriskujú.)
PS
Na záver už len toľko, za posledných 5 rokov som sa v mojom blízkom okolí stretol so štyrmi ľuďmi, ktorí boli takmer celý život tuhí fajčiari, ale začali mať vážne zdravotné problémy, pri kontrole im lekári povedali iba toľko: máte dve možnosti, buď s fajčením prestanete okamžite, alebo ak v tom budete pokračovať, tak v priebehu zopár mesiacov sa váš zdravotný stav bude zo dňa na deň iba zhoršovať, a nakoniec to skončí smrťou. A čuduj sa svete, toto varovanie okamžite zabralo, a všetci zo dňa na deň prestali fajčiť. (A to ešte nie je tak dávno, čo všetci štyria tvrdili, že radšej nebudú jesť, ale fajčenia sa nikdy nevzdajú.)
