neexistoval separovaný odpad, v obchodoch nič nebolo. Druhý smetiar nato reaguje: Počul som o tom, žiadny tovar, žiadny odpad. A dolu v pravom rohu obrázku je k tomu napísaný dodatok: Zlatý socík. (Pre tých, ktorí by chceli reagovať spôsobom, že prečo hovorím iba o Slovákoch? Tak na vysvetlenie len toľko, že som Slovák a žijem na Slovensku, ale samozrejme, že takto podobne je to aj v iných postsocialistických krajinách.)
Psychológovia radia, aby sme sa namiesto napĺňania tašiek chodili prejsť s rodinou, napr. do prírody, do lesa, do parku, alebo jednoducho prejsť sa s rodinou na trhy a pritom nemusíme ani nič kúpiť, len si užívať čas strávený spolu, lebo zhromažďovaním vecí si kompenzujeme nedostatok citov.
Myslím si, že mi dáte za pravdu, že k takému nakupovaniu najviac patria Vianoce, ktoré sú spojené s veľkým očakávaním a sú aj emočne veľmi náročným obdobím. Mnohí z vás žijete rýchlo a nemáte čas na vnútorné a skutočné prežívanie vianočných sviatkov. Preto sa to snažíte kompenzovať materiálne, čiže zhromažďovaním a nakupovaním veľkého množstva vecí, a vaše pocity dusíte v sebe. Jednoducho povedané, svoje pocity nedávate najavo navonok sebe, ale ani ostatným členom vo vašich rodinách. Nevyjadrujete to, čo skutočne cítite, lebo nemáte na to čas, a tak sa obklopujete darčekmi. Tie vám majú symbolizovať pokoj, ktorý cez sviatky všetci hľadáte. Keď máte plné skrine a chladničky, tak to vo vás evokuje pocit naplnenia, nemusíte nič robiť a všetkého je dostatok. (Lenže Vianoce nie sú o množstve všetkého, sú úplne o niečom inom. Vo väčšine kresťanských rodín je to o stretnutí všetkých členov rodiny, aby si počas sviatkov pospomínali na všetko krásne, čo počas roka spolu so svojimi ratolesťami zažili, ale hlavne, aby si pripomenuli narodenie malého Ježiška.)
No podľa mňa všetko tkvie vo výchove. Je to o tom v akých podmienkach každý z nás vyrastal. (Ak niektorý človek si od malička neváži „korunu“, tak ten bude stále iba rozhadzovať a vôbec sa nebude zamýšľať nad tým, či to je užitočné, alebo nie.)
Ako dieťa som vyrastal vo veľmi chudobnej rodine, boli sme štyria bratia a všetci sme si od útleho detstva uvedomovali, že nemôžeme mať to, čo majú napr. naši spolužiaci z bohatších rodín, lebo naši rodičia nemali z čoho zariadiť, aby sme také veci mali aj my. Ešte aj vianočné sviatky sme prežívali v skromnosti a nikdy sme nič nevyhadzovali (mám na mysli hlavne jedlo a potraviny), lebo praktický ani nebolo, čo vyhodiť, a ak predsa len zostali nejaké pomyje, tak tie zožralo naše prasa, ktoré náš otec zadovážil (kým žil, zomrel veľmi mladý 43), lebo vedel, že sa mu táto investícia viacnásobne vráti.
Tým, že som bol celý život vedený k skromnosti, tak som sa aj skromne správal. A dovolím si tvrdiť, že táto skromnosť vo mne pretrváva aj po vyše 60tich rokoch. Čiže na vianočné sviatky sa pozerám skôr tak, ako keby bola „bežná nedeľa“, jednoducho nenaháňam žiadne darčeky (jednak preto, že nikdy neviem, čo by som mal kúpiť, aby to potešilo moju polovičku a moje vnučky) a z tohto dôvodu si s tým ani nelámem hlavu. Robím presne to, čo odporúčajú aj psychológovia a miesto toho, aby som lietal po obchodoch a zháňal darčeky, tak sa idem prejsť do prírody, a to buď peši (občas so psom), alebo na horskom bicykli, no a ak je sneh, tak na bežkách. A nakupovanie nechávam na moju polovičku, (ale nevysvetľujte si to tak, že manželku zneužívam, ju to proste baví), ja jej iba každoročne zopakujem moju formulku: vieš kde mám peniaze, tak si zober koľko potrebuješ a kúp, čo uznáš za vhodné. (Bohužiaľ manželka je na tých nákupoch už chorobne závislá, takže ak by som proti tomu protestoval, tak o to viac by som iba sám sebe pohoršil, no a jej prístup k nákupom by sa aj tak nezmenil.) Ale pri tejto príležitosti by som nerád vynechal to, čo vytýkam nielen mojej polovičke, ale aj mojim dcéram, (ale dá sa povedať, že v dnešných časoch je to podobne skoro vo všetkých rodinách, ktoré majú malé deti): Totiž ešte v časoch, keď boli naše dcéry malé, tak pri každej príležitosti sa im kupovalo množstvo hračiek a to nielenže sme ich kupovali my, ale robili to takmer všetci naši príbuzní. Takže hračky sa v byte iba kopili a zbytočne zaberali veľa miesta. (A napriek tomu sa toto všetko každoročne opakovalo). Darmo som sa rozčuľoval, že či má toto význam, takto zbytočne míňať peniaze?! Že lepšie by spravili, ak by tie peniaze (míňané na hračky) radšej odkladali na horšie časy, čiže mal som na mysli to, že ak už budú dcéry študovať, tak vtedy im bude dobrá každá koruna. (Ale, čo si budeme navrávať, všetci vieme, ako to v mnohých rodinách chodí, že muži ani v takých prípadoch nemajú pravdu, lebo pravdu majú iba ženy.) A presne to isté je teraz aj v prípade našich vnučiek, detské izby už majú preplnené toľkými hračkami, že ich už ani nieto kde ukladať (dovolím si tvrdiť, že ani v niektorých materských škôlkach toľko hračiek nemajú), ale ako náhle sa blížia či už narodeniny, meniny alebo vianočné sviatky, tak naše ženy sa idú zblázniť v pretekaní, kto a aké (ďalšie) hračky kúpy našim vnučkám. Je to naozaj choré!!!
No vec o ktorej sa zmienim na záver, je všetkým ľuďom všeobecne známa, ale nedá mi, aby som sa o tom aspoň pár vetami nezmienil. Chcem poukázať na odpadky, ale nemám na mysli bežné odpadky z našich domácnosti, skôr sú to zvyšky jedál, ktoré boli z prehnanej štedrosti nachystané v takom veľkom množstve, že za normálnych okolnosti by niektoré rodiny museli tieto jedlá konzumovať ešte najmenej dva týždne po vianočných sviatkoch. No a kde tieto potraviny končia, (ako aj veľké množstvo nerecyklovaného odpadu), tak o tom už snáď ani nemusím nič hovoriť …
PS
Ale mierne to naznačím aspoň týmto názorom: Niet sa čomu čudovať, že na našich sídliskách pribúda veľký počet potkanov, že kontajneri nám dennodenne navštevujú bezdomovci a neprispôsobiví Rómovia (spolu so svojimi školopovinnými deťmi) a prehrabávaním sa v týchto odpadkoch nám všetkým môžu veľmi ľahko privodiť celoplošne infekčné choroby. A bohužiaľ nielenže môžu privodiť, ale v mnohých prípadoch sa to v niektorých mestách východného Slovenska už aj stalo, že sa rozšírila žltačka, (tuším, že aj svrab) a to len preto, že títo spomenutí ľudia sa zároveň po tých „nákupoch s odpadkami v kontajneroch“ potulujú medzi civilizovanými ľuďmi, navštevujú rôzne obchodné nákupné centrá a svojimi špinavými rukami všetko obchytávajú. A takisto v tých svojich špinavých šatách (v ktorých sa prehrabávajú v odpadkoch) sa vozia sa aj v hromadných dopravných prostriedkoch MHD!
