Vopred si dovoľujem napísať, že nechcem nikoho poúčať, napádať a tobôž nie urážať. Len na základe svojich dlhoročných manažérskych skúseností si tu chcem napísať: čo by som asi robil ja, keby som bol riaditeľom školy alebo nemocnice. Keby ma to postihlo v dobrom prirodzene myslené.
Tak trocha, ba dosť prichádzam do styku s oboma týmito sektormi ako pacient, rodič, dodávateľ i odberateľ služieb, preto si myslím, že sa mám právo vyjadriť.
Oba tieto sektory zamestnávajú veľké množstvo ľudí, často vysoko vzdelaných ľudí. Veľa vysoko vzdelaných ľudí. preto by sa očakávalo, že aj príjmy by mali byť nadpriemerné. Na druhej strane však musím poznamenať, že si myslím, že okolo oboch týchto sektorov revolúcia, transformácia, efektivizácia, budovanie konkurencieschopnosti a iné nevyhnutné činnosti potrebné na úspech prešli len okrajovo. Napriek tomu že sú vzdelaní, chovajú sa však tak ako každá doterajšia pravicová vláda. A žiaľ myslím si, že čokoľvek ktorýkoľvek minister aj chcel urobiť zvonka tak nepochodil. Prečo asi?
Každá revolúcia a iné nevyhnutné procesy pre konkurencie schopnosť musia vychádzať zvnútra ako nevyhnutná potreba a vnútri sektora či organizácií (škôl i nemocníc). Študenti nám priniesli revolúciu, ale neboli to ich učitelia, ktorí ich viedli, tí len zostali nemo stáť: čo si to tie deti dovoľujú. Dovolili si, zvrhli komunizmus a skostnatený štát a očakávali ,že sa im niekto za to poďakuje. Nepoďakoval a prví absolventi, ktorí robili revolúciu si to "vypili", lebo práve prvých 5 rokov po revolúcii sa prepúšťalo a nikto nechcel nových ľudí. Kto nevydržal - ušiel, žiaľ zostali doma tí slabší a čím ideme do menšieho mesta či dediny tým zostalo menej schopnejších ľudí doma. Tí zasedení ich nepustili do funkcií, vedenia, reforiem atď. Všetky školy, alebo povedzme 95 % sú hrozne prezamestnané na stav detí, o ktoré sa starajú.
Učiteľom sa musí chcieť učiť a musia vymýšľať čo a ako zlepšiť. S kreativitou prichádza potom aj úspech a s úspechom prichádzajú aj peniaze. Veľa peňazí. Alebo lepšie povedané každému toľko, koľko si zaslúži.
A v tom je aj problém školstva. Znova zdola nahor. Je nemysliteľné ak sa neujmú funkcií schopní a zdatní ľudia aby sa prijali zmeny v ktorejkoľvek škole. Ak to aj niekto skúsil a vydržal, dnes musí byť riaditeľom úspešnej školy. Často nevydržal, bol vymetený. Lebo každá zmena prináša náročnosť, efektivizáciu, idenie do boja, konkurencie, atď. Teda keby som bol riaditeľ školy, vôbec by som sa neobracal na ministra, ale v prvom rade by som si vyberal ľudí, ktorí majú životnú iskru, ktorým sa jednoducho chce niečo zmeniť. Tí čo by neboli ochotní meniť, by žiaľ museli veľmi rýchlo odísť. Inak sa nedá nič robiť, ak sa zmeny nerobia a odkladajú vnútri, tak sa nakoniec nič neudeje. Túto úlohu plní buď riaditeľ alebo zriaďovateľ, najlepšie keď obaja, lebo vtedy sa to dá dosiahnuť. Peniaze sú až na druhom mieste, ak vo firme alebo aj v škole sa nehovorí a neháda o ničom inom len o tom prečo má ten a ten o cent viac tak to školu rozloží. Nemôže napríklad zriaďovateľ držať vo funkcii neschopného riaditeľa 10 rokov a vyhovárať sa že on nemá šancu ho zmeniť. Či je to miestny starosta, primátor či farár ako zriaďovateľ a nechá toho človeka všetko rozložiť, tak nech sa nečuduje. A to je stav slovenského školstva.
90 % učiteľom vyhovuje že sa nič nedeje, že im zriaďovateľ dohadzuje výlety pre deti na nezmyslené akcie, vyhovuje im že majú OČR, dovolenku, dlhé prázdniny, na skok do školy, ale len pár vyučovacích hodín. Väčšina z nich sú mamičky a majú malé deti a o ne sa treba starať. A keď niektorý učiteľ alebo nedajbože učiteľka vymyslí projekt a chce zaň pár EUR navyše ihneď všetci ostatní hľadajú spôsob, ako ich zneužíva a ako on má viac. Verte mi fakt to je takto.
A nemocnice: sú na tom veľmi podobne. Sú obrovsky neefektívne, prezamestnané, prevažuje obrovská masa nespokojných ľudí, ktorí systém zvnútra rozkladajú. Tí čo nemajú svedomie využívajú dve formy vlastného obohacovania: korupciu a nadháňanie vyšetrení a liekov svojim vlastným alebo spriazneným firmám. Tak sa verejne vyťahuje obrovské mnosžtvo zrojov, ktoré keby v systéme zostali nebol by žiaden problém.
A môj odkaz obom týmto sektorom: urobte si reformu zvnútra, poriadok na škole, poriadok v nemocnici a budete mať platy raz také aké máte dnes, niektorí z vás aj trojnásobné, ale veľa z Vás musí ísť jednoducho preč. Musí si hľadať inú robotu, lebo toto ich nebaví. A keď niekoho robota nebaví, tak ho treba poslať čo najskôr preč. Inak sa každá firma rozloží: a či sa to niekomu páči alebo nepáči, takto sa na Slovensku rozložilo 90 % škol, možno 80 % nemocníc.
A štrajky ktoré organizujete: zamestnaným a aj manažérom, ktorí denne tiež zápasia o prežitie, sú odporné. My nechceme začať platiť raz také odvody či dane, aj tak by to k ničomu neviedlo, všetko by sa stratilo v čiernej diere. Ja si ako vrcholový manažér neviem predstaviť, že by som vyplatil odmeny a nezaplatil dodávateľom a neodviedol dane či odvody. Veď to je trestné. Ako chcú mať nemocnice viac peňazí, keď sami neplatia odvody napríklad.
Tých pár, ktorým sa niečo chce: pár učiteľom a pár lekárom môžem povedať len jedno a odporučiť: vzchopte sa a skúste to zmeniť vo vašej škole či nemocnici zvnútra. Ja si ale myslím, že asi ste to aj skúsili, ale ste toľko krát narazili, že už nevládzete. Vtedy treba odísť a skúsiť začať od nuly. Nie ja Vás neposielam za hranice ani z mesta preč, ale vedzte, že to budete mať hrozne ťažké ak zostanete doma, ale držím Vám palce a som s Vami.
