Najväčšia atrakcia Ho Chi Minovho mesta
Asi prvé čo zarazí každého, kto navštívi Saigon je jeho katastrofálna doprava s nespočetným množstvom motoriek a skútrov. Vo Vietname smie vlastniť automobil iba právnická osoba, preto sú vo veľkej presile práve dvojkolesové stroje. Na väčšinu z nich ale vodičský preukaz netreba a tak to aj vyzerá. Že s dopravou majú evidentný problém, dokazuje aj fakt, že s týmto motívom predávajú turistické tričká.
Cu Chi tunely
Tunelový systém pozostávajúci z 121 kilometrov tunelov sa zachoval z obdobia Vietnamskej vojny. Nachádza sa na strategicky veľmi výhodnom mieste. Je odtiaľto blízko do Saigonu ale aj do Kambodže a Laosu. Pre turistov sú sprístupnené dve oblasti. Vzdialenejší Ben Duoc, ktorý je v pôvodnom stave a dostupnejší Ben Dinh, ktorého tunely boli pre potreby turistov rozšírené.
Problém sa naskytol až keď sme sa dostali do areálu. Drvivá väčšina turistov sem chodí cez agentúru so sprievodcom. My sme však prišli na skútri. V areáli nie je označený ani smer prehliadky a ani popisky. Len náhodou sme natrafili na našich krajanov a pridali sa k ich skupine. Ich sprievodca pekne objasňoval techniku používania každej pasce, ako Vietnamci žili, varili, bojovali, utekali a aj ako ničili Američanov.
Delta Mekongu
Tour k delte Mekongu ponúka v meste každá agentúra. Za naozaj dobrú cenu sme mali naozaj bohatý program aj keď popravde, trochu umelý.
Najkrajšia časť výletu boli plavby po malých riečkach, ktoré ústili do Mekongu. Zvyšok programu vyplnili aktivity ako návšteva továrne na kokosové cukríky či ochutnávky ovocia alebo spevácke predstavenie vietnamských žien. Pokračovalo to ochutnávkou medového čaju á la med s citrónom zaliatý vriacou vodou. Po obede sme mohli navštíviť malú zvieraciu farmu kde mali okrem žiab, hadov a krokodílov aj dikobrazy. Dostali sme možnosť aj podržať si pytóna, na čo Janka tak skoro nezabudne :D
Čo ponúka Saigon?
Najväčšou dominantou mesta je katedrála Notre Dame, kvôli jej rekonštrukcii sme však nemohli ani vojsť dňu. Hneď vedľa nej sa nachádza pošta v koloniálnom štýle a opodiaľ palác nezávislosti s komunistickou architektúrou. Svoj vzhľad si zachoval od 30. apríla 1975, kedy severovietnamská armáda obsadila Saigon a týmto aktom nadobro vyhrala Vietnamskú vojnu.
V centre sa nachádza turistická ulica Bui Vien, ktorá nám nápadne pripomína Khao San Road v Bangkoku. Nájdete tu veľa barov, reštaurácií, agentúr, požičovní, masáži ale aj ľahké slečny.
Oslavy čínskeho nového roku
Mesto zdobia červeno žlté vlajky a domáci sa predháňajú, kto na svoj skúter náloží väčší a krajší stromček či kvetinu. Predvečer hluk motocyklov utícha a všetci svojich tátošov poctivo leštia na Nový rok. Pred domy vykladajú plastové stolíky, na ktoré pokladajú dary pre tých, ktorí už nie sú medzi nami.
Pred polnocou sú všade na uliciach vyložené stoly s "pidi" plastovými stoličkami a z každého domu v centre sa zrazu stáva podnik so sedením na ulici. Po odbití polnoci sa na oblohe objaví ohňostroj, ktorý nevidíme, lebo na výhľade nám zavadzia bytovka. To čo vidíme po skončení ohňostroju je ale ďaleko lepšie.
Po skončení ohňostroju nastáva v meste neuveriteľná panika a chaos. Do ulíc Ho Chi Minovho mesta sa vyroja milióny skútrov a motoriek. Hlavne cesty sa rozšírujú až na chodníky a na cestách nastáva totálny chaos kde neexistuje červená.
