Belehrad aj Priština spravili v poslednom období obdivuhodný, až zlomový, historický pokrok v riešení otvorených otázok a posunuli sa smerom k normalizácii vzťahov. V apríli dosiahli významnú dohodu a čo je rovnako podstatné, začali ju plniť. Napĺňajú aj staršie dohody a je predpoklad, že ešte tento mesiac dospejú k dohodám ďalším. Potvrdilo sa, že nahromadené problémy nie je možné neustále tlačiť pred sebou, ale namiesto toho ich riešiť. No a potvrdilo sa aj to, že EÚ je ideálny priestor, v ktorom sa zdanlivo vzdialené dráhy môžu priblížiť a pretnúť. Lady Ashton totiž zohrala a zohráva v danom procese významnú úlohu. Bol som presvedčený, že na spomínaný myšlienkový posun v Belehrade i Prištine únia musí adekvátne reagovať. Politicky, právne i inštitucionálne je veľký rozdiel medzi prístupovými rokovaniami a rokovaniami o Stabilizačnej a asociačnej dohode, no obaja aktéri si zaslúžili primerané a hmatateľné povzbudenie v európskej integrácii. Za takéto primerané a hmatateľné gesto sa v únii vehementne zasadzovalo aj Slovensko. Pomohli sme dokonca zvrátiť diskusiu v momente, keď časť našich partnerov nebola taká entuziastická. Z konečného výsledku mám úprimnú radosť. Aj pod vstupom Chorvátska do EÚ je nezmazateľne podpísaná slovenská diplomacia ako jeden z najviditeľnejších podporovateľov chorvátskych ambícií. Záhreb, samozrejme, splnil náročné prístupové podmienky, prešiel transformačným procesom, musel naplniť spoluprácu s Trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu a pripraviť sa na členstvo. Vždy sme verili - a výsledok nám dáva za pravdu - že je schopný splniť kritériá.Vstup Chorvátska pritom predstavuje ďalší významný moment v budovaní spoločnej, jednotnej Európy. Dokazuje, že pre krajiny s reálnou vôľou realizovať politické a ekonomické reformy, rešpektovať demokratické princípy i európske hodnoty ako právny štát či ľudské práva, tu existuje reálna perspektíva európskej integrácie. Príklad úspešnej cesty Chorvátska poslúži ako vzor a silná motivácia pre zvyšok západného Balkánu čakajúci pred dverami EÚ a zároveň bude stabilizujúci faktor pokojnej susedskej spolupráce.Popri všetkom chcem zdôrazniť, že naša podpora rozširovaniu Európskej únie je založená na našom záujme o stabilnú, silnú a prosperujúcu Európu, kde sa dodržiavajú pravidlá, uplatňuje solidarita a každý má príležitosť na rozvoj a pokrok. Slovensko bolo prvým členským štátom, ktorý ratifikoval prístupovú zmluvu medzi Chorvátskom a úniou - náš parlament s ňou súhlasil už 1. februára 2012. Od prvého júlového dňa sme zároveň otvorili pracovný trh aj pre občanov Chorvátska, pretože principiálne veríme v piliere EÚ. Priestor výhod sa však rozšíril aj pre nás, Slovákov. Mám na mysli odstránenie obchodných prekážok, voľný pohyb tovaru, osôb a kapitálu, nové podnikateľské príležitosti či možnosti študovať a zamestnať sa. Verím, že takéto či podobné dobré správy nás čakajú aj po lete, v novej politickej sezóne. Zatiaľ vám prajem príjemný oddych - možno aj pri „slovenskom“ mori.
„Slovenské“ more o čosi bližšie
V týchto dňoch húfy našich občanov odchádzajú dovolenkovať - ako s obľubou vravíme - k „slovenskému“ moru. Reč je, pochopiteľne, o Chorvátsku. Novinka tejto sezóny však spočíva v tom, že tamojšie more je nám takpovediac o čosi bližšie, pretože krajina sa stala 28. členom Európskej únie. Hranice spoločného priestoru sa tým zároveň posunuli k Srbsku, ktoré takisto zaznamenalo úspech - únia rozhodla, že s ním najneskôr v januári 2014 otvorí rokovania o budúcom členstve. V neposlednom rade sa môže tešiť Kosovo, a to na rokovania o Stabilizačnej a asociačnej dohode, ktorá je prvý predpoklad, aby si raz ašpirant podal členskú prihlášku. Suma sumárum - záver politickej sezóny bol mimoriadne úspešný pre projekt rozširovania EÚ.