„Nebuďte nikomu nič dlžní" (Rim 13, 8a) možno považovať za základný princíp ľudských zákonov. Kresťan má okrem svojich občianskych povinností ešte dôležitejšiu povinnosť: milovať blížneho. Táto univerzálna láska presahuje rámec bratskej lásky. Kresťanská láska k blížnemu je láska k druhému, nech je ním ktokoľvek. Toto ponímanie lásky odráža otázku „kto je môj blížny?" Ježiš v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi dáva odpoveď: každý, kto niečo potrebuje.
Príkaz lásky eliminuje všetky právne kategórie čírej spravodlivosti, presahuje všetky hranice záväzkov zákona. Kto opravdivo miluje, čiže nielen slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou, už vyplnil zákon. (porov. 1 Jn 3,18 a Rim 13,8b) V láske je zahrnuté viac ako to, čo môže predpisovať zákon. Kto miluje, nielenže pestuje čnosť lásky, ale zároveň plní aj povinnosti uložené zákonom. Ktorékoľvek prikázanie zákona je zahrnuté v: milovať budeš blížneho ako seba samého.
Boh je láska.(1 Jn 4,16) Táto láska je úplne nezištná, lebo „Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici" (Rim 5,8). Vo chvíli, keď sa človek vo viere otvorí Božej spasiteľnej láske, stáva sa aj on tým, kto miluje. Odpoveď človeka na Božiu lásku nie je však výsledkom jeho racionálneho záveru ani jeho úsilia (porov. Rim 5,5).
Pavol nepozná alternatívu medzi vierou a láskou, ale často tieto pojmy spája. „Viera je činná skrze lásku." (Gal 5,6) Viera dostáva teplo a účinnú silu z lásky a láska je nefalšovaná a verná iba vtedy, keď sa zakladá na viere. Láska bez viery sa ľahko redukuje na sentimentalizmus a viera bez lásky sa stáva čistým intelektualizmom. Na pozadí jednoty a vzájomného vplyvu možno lepšie pochopiť vzťah medzi zákonom a láskou. „Kristus je koncom zákona" (Rim 10,4) v tom zmysle, že čas, v ktorom vládol nad životom človeka zákon so svojimi požiadavkami legalistickej spravodlivosti je skončený a zákon je nahradený Kristom, ale aj v tom zmysle, že zákon nachádza v Kristovi svoje naplnenie. Lásku, ktorá motivovala celú Kristovu existenciu a jeho vykupiteľskú činnosť (porov. Rim 8, 35), možno označiť ako splnenie a plnosť celého zákona.
„Ama et fac quod vis!" je najlepším komentárom k Rim 13, 8 - 10. Augustinus Aurelius svoj výrok vysvetľuje takto: „Nech sa láska rozrastie v tvojom srdci ako koreň: z tohto koreňa sa nemôže zrodiť iné ako dobro."
Zdroj
Heriban, J.: „Láska je naplnením zákona"(Rim 13,10).
In: Tenže: Apoštol Pavol v službe Evanjelia. Bratislava: Don Bosco, 1995, s. 98 - 108.
