Adamova samota
Popri mnohých viac-menej trápnych vtipoch na adresu stvorenia ženy, skúsme sa pozrieť na stvorenie človeka (Gn 2, 18-24) iným, nie iba povrchným pohľadom.
Hovorí sa, že Adam bol najbohatším človekom na zemi – všetko bolo stvorené pre neho, s nikým sa nemusel o tú nádheru deliť, ale nemal ju ani s kým zdieľať. Sme pred prvotným hriechom, teda žiaden problém (na prvý pohľad) neexistuje, žiadne obmedzenie, žiadna bolesť – ani fyzická, ani psychická, ani morálna... A predsa Adam nie je šťastný! Túži vrátiť sa do nebytia, nihilizmu, ničoty – nepredstaviteľná skepsa, nezmyselnosť, existenciálna kríza. Symbolicky to vyjadruje „tvrdý spánok“.
Adamova (prvotná) samota pramení z nemožnosti vytvoriť horizontálny vzťah – má v inak dokonalej rajskej záhrade Boha, ktorého môže dosýta adorovať, ale to nie je rovnocenný vzťah. Má aj všetky zvieratá, ale s nimi tak isto nemôže vytvoriť vyvážený vzťah, lebo ich prevyšuje rozumom, dušou a slobodnou vôľou. Veľa toho Adam nenazdieľal s bytosťami, ktoré neboli stvorené na Boží obraz, a preto nespĺňali jeho nároky.
Pomocnica
Problém sa vyrieši, keď Boh stvorí ženu: „Zle je človeku samotnému! Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná.“ Pomocnica však neznamená slúžka! Niekedy si možno chlapi myslia, že žena má variť, šiť, prať, upratovať, prípadne podávať na stavbe tehly.
Pomocnica neznamená lacná pracovná sila. Áno, z lásky isto urobí všetky domáce práce, ale nezabudnime na hĺbku a dôstojnosť jej poslania: otvárať muža pre vzťah, aby sa mohol (naplno) rozvinúť, aby sa stal tým, kým môže byť.
Pomoc v ontologickom zmysle – Eva – má rozvinúť v Adamovi potenciál, ktorý do neho vložil Boh. Ako semienko, ktoré na to, aby vyklíčilo, potrebuje svetlo, teplo, živiny, Adam potreboval Evu, aby vyšiel zo seba samého. Prostredníctvom ženy si muž uvedomuje aj seba.
Heuréka
Po stvorení ženy (resp. prebudení zo spánku) Adam vykríkne: „Toto je naozaj kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa!“ Ide o prvé slová človeka v Písme. Slová radosti muža nad ženou vyjadrujúce ich vzájomnú bytostnú rovnocennosť.
Hebrejčina hovorí o príbuzných pomocou výrazu kosť a mäso. Zvýrazniť sa chce rovnaká dôstojnosť muža a ženy a ich vzájomná previazanosť.
Zaujímavosťou je, že Biblia po prvýkrát spomína výraz človek až po stvorení ženy. Je za tým zrejmá symbolika s veľkou výpovednou hodnotou: muž bol bez ženy neúplný, nekompletný, nebol naplno človekom, lebo niečo dôležité a vzácne, nebolo v ňom rozvinuté, teraz sa to prebudilo.
Prečo bol človek stvorený ako muž a žena?
Kvôli rozmnožovaniu? Plytká odpoveď! Aby mohol byť človek človeku darom. Komplementarita pohlaví (vzájomné dopĺňanie sa). Muž je inak obdarovaný ako žena, a to zaručuje, že môžu vytvoriť harmonickú jednotu. Odlišnosť ženy vyvoláva v mužovi radosť a priťahuje ho.
Pekným príkladom je puzzle – aký obraz by vznikol, keby sme mali rovnaké dieliky? To, čo mne chýba, ty máš, ja to u teba nachádzam a ty mi to môžeš dať. A opačne. A tak môžem byť darom a celý svoj život môžem prežiť ako dar.
Ide o životodarný cyklus – dynamika dávania a prijímania. Človek totiž nevyžije zo sebadarovania, potrebuje aj prijímať – to vysvetľuje Benedikt XVI. vo svojej programovej encyklike Boh je láska.
Pripúta / priľne - jednota
V poslednej vete spomínanej state sa píše: „Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke.“ Prospešné by bolo pozrieť do hebrejského originálu, aby sme mohli použiť výstižnejšie priľne, prilipne. Puto totiž evokuje neslobodu, majetnícky vzťah. Manželstvo podľa Božieho plánu však nie je o obmedzovaní slobody (hoci býva pred svadbou „rozlúčka so slobodou“), ale o komplexnej, hlbokej jednote – na úrovni fyzickej, psychickej aj duchovnej - jednota myslí a sŕdc, názorov, pohľadov na život... Manželstvo je vrcholom stvorenia, pretože v ňom sa rozdiel vpísaný do pohlavia stáva princípom túžby, ktorá vedie k manželskej zmluve, jednote a spoločenstvu.
Narušenie ideálu
Predstavili sme ideál z raja, ale všetko sa skomplikovalo nezvládnutím darovanej slobody. Následkom prvotného hriechu je prekliatie muža („V pote tváre budeš jesť chlieb, s námahou sa budeš živiť zo zeme, tŕnie a bodľačie ti bude rodiť.“), prekliatie ženy („V bolestiach budeš rodiť deti, po mužovi budeš túžiť a on bude vládnuť nad tebou.“).
Poznal som ľudí, ktorí si hovorili veriaci a argumentovali Písmom na ospravedlnenie svojho správania k manželke. Musel im uniknúť kontext - je to nežiaduci stav, ktorý Boh nechcel, ide o niečo pokazené, čo sme povolaní naprávať.
Vplyvom prvotného hriechu sa môže potenciál na obdarúvanie a dopĺňanie zneužiť na „bojovanie“ a zvrhnúť na vyhadzovanie si na oči, súperenie medzi pohlaviami (emancipácia, feminizmus) alebo dokonca najnovšie stieranie rozdielov medzi pohlaviami a voľba pohlavia (gender ideológia).
Ján Pavol II. definoval manželstvo ako snubný vzťah – vzájomné, výlučné, úplné, úprimné, trvalé sebadarovanie. Je to cesta k šťastiu. Ide o život!
