Napriek tomu, že boj Boha s diablom je definitívne vyhratý a človek, keď je v stave posväcujúcej milosti, v priateľstve s Bohom, je tak silný ako On a diabol nič nezmôže, diabol, keďže je klamár, otel lži, sa nám snaží nahovoriť, že v tom odvekom boji Boha s diablom má nejakú šancu, že mu je azda rovnocenným partnerom. Rodina je budúcnosť. Budúcnosť, spoločnosti, národa, Cirkvi, ľudstva. Mám v živej pamäti sv. omšu s Jánom Pavlom II. Na námestí v Banskej Bystrici 13.9. 2003, kde povedal: „Rodiny sú tým sadom, v ktorom vyrastajú sadenice nových generácií.“ Rodina je domáca Cirkev. Rodina môže byť nebom na zemi, ale môže byť aj peklom na zemi. Rodina má potenciál urobiť šťastnými jej členov, ale aj opak - keď sa nerešpektuje Boží plán. Rodina podľa Božieho plánu predstavuje pre diabla obrovskú hrozbu. Rodina je prvým miestom, kde môžu vyrásť osobnosti.
Preto diabol útočí mnohorakými spôsobmi.
Hádže polená pod nohy cez TV, internet, počítač, smartphony... Jeho taktika má podobu aj zlej ekonomickej situácie a nesprávneho sociálneho systému, ktorý je voči rodine nepriaznivý.
Rozklad zvnútra môže prísť aj cez príťažlivosť voči inej osobe. „Zakázaná láska“ voči votrelcovi spôsobí rakovinu manželstva. Hovorí sa, že zakázané ovocie najviac chutí, ale už zabúdame zdôrazniť, že potom aj z neho najviac rozbolí nielen žalúdok, ale aj hlava a srdce. (Keď sa dá to zakázané ovocie vyvrátiť, to je ešte ten lepší prípad.) Pochopiteľne, do harmonického, zdravého fungujúceho manželstva, kde to „klape“ sa nedostane nikto tretí. Ak sú on aj ona šťastní, nemá šancu žiaden „úžasný“ rozkladný votrelec. Naplnenosť manželov je imunitou, pancierom a obranným štítom pred kýmkoľvek.
Diabol je v rozklade rodiny vynaliezavý asi ako nikde. Ďalšou možnosťou je cez problémy súvisiace so spoločným bývaním so starými rodičmi. Ďalej napr. „mamičkovský“, či „synčekovský“ syndróm - keď sa zabudne, čo znamená, že muž opustí svojho otca i matku a priľne k svojej manželke. Niekedy máte dojem, že mladý muž sa oženil so svojou matkou.
Podľa exhortácie Jána Pavla II. Familiaris consortio (Rodinné spoločenstvo) prvoradou úlohou manželov je starať sa o vzájomný vzťah - vytvoriť spoločenstvo lásky. Až potom je ich úlohou plodenie a výchova potomstva. Aj ľudská skúsenosť potvrdzuje, že ak sa zamení toto poradie, rodina sa začína potápať.
Najväčší dar, aký môže rodič svojmu dieťaťu odovzdať, je istota, že jeho rodičia sa majú radi. Dieťa je teplomerom lásky svojich rodičov, lakmusovým papierikom ich vzťahu, indikátorom ich jednoty a harmónie. Čím lepší je vzťah medzi rodičmi, tým lepšia je ich výchova.
Dieťa vychováva vzťah rodičov. Vychováva ho láska - nie príkazy, zákazy a krik. Vzťah ocina a maminy je dôležitý v každom veku: aj dospelému synovi či dcére dobre padne, keď príde domov a vníma, že ocino s maminou sa majú aj po 20 - 30 rokoch radi.
Ale v detskom veku je vzťah manželov existenčný, bytostný, určujúci, stigmatizujúci. Váš vzťah, drahí rodičia, je jedným z faktorov, ktoré spôsobujú, či bude z vášho dieťaťa osobnosť alebo „grázel".
Samozrejme, Boh je mocnejší ako naše pády a slabosti, chyby a prešľapy. Je Bohom zázrakov. A tak môže aj z nemožného prostredia vyrásť osobnosť.
Faktorov je viac, ale podľa Tomáša Akvinského milosť, predpokladá prirodzenosť. Vážený manžel, keď sa pekne správaš k svojej manželke, zabiješ dve muchy jednou ranou, lebo z tvojho dobrého skutku manželke budú mať najväčší osoh deti. Ctená manželka, keď sa pekne správaš k svojmu manželovi, máš dva v jednom, pretože najúčinnejšie vychovávaš svoje deti. To, čo je medzi rodičmi, sa prenáša na deti - ako dobré, tak aj zlé.
Želám veľa entuziazmu naprávať pokazené a najmä predchádzať chybám. Zopár praktických konkrétností v nasledujúcom blogu.
