Vo svojom volebnom programe zverejnenom minulý piatok a v blogu jej podpredsedu Jozefa Mihála, nová strana Sloboda a Solidarita (SaS) navrhuje zásadnú zmenu sociálneho systému na Slovensku zámenou všetkých dnešných sociálnych dávok za odvodový bonus a niekoľko dalších dávok fungujúcich podobným spôsobom. Kedže pre slovenské pomery ho spracoval predseda SaS Richard Sulík, podpora strany pre odvodový bonus bola očakávaná, ale teraz máme konkrétnejšie informácie ako si to SaS predstavuje a dajú sa identifikovať konkrétne výhody a nevýhody systému.
Jedným z hlavných problémov navrhovaného sociálneho systému je jeho fiškálna neudržatelnosť. Tá spočíva najme v znížení odvodov v kombinácií s odstránením hranice medzi dôchodcami a nedôchodcami a nastavení dávok pre zdravotne postihnutých. Kedže dávku rovnajúcu sa životnému minimu zníženú o 10% príjmu, 19% daň, 9% na zdravotné odvody a 9% na sociálne odvody (plus dalších 6.66% ak je človek v II. pilieri) by dostal každý človek nad 15 rokov, zo systému by podľa plánov SaS vymizol pojem "dôchodkový vek". Strana tvrdí, že každý by si jednoducho sám určil kedy chce odísť do dôchodku a žiť z odvodového bonusu, II. piliera a svojich úspor.
Samozrejme, nie je morálne prípustné nechat zdravotne postihnutých živoriť na životnom minime (v súčastnosti 185 eur). Uvedomuje si to aj SaS a podľa pána Mihála, ľudia s postihnutím okrem odvodového bonusu dostanú ešte dalšiu dávku vypočítanú ako násobok životného minima zodpovedajúci závažnosti ich postihnutia. Tento koeficient môže pri tažkom zdravotnom postihnutí dosiahnuť až 11,0.
Tento systém však vyprodukuje veľké množstvo nových postihnutých, lebo pomerne vysoké percento starších ľudí trpí na rôzne zdravotné problémy, ktoré stažujú schopnosť pracovať. Momentálne dostávajú starobný dôchodok, ale zmena systému ako ju navrhuje SaS by tieto dôchodky zrušila (pre nových dôchodcov a po prechodnom období) pričom by zanikli aj pridružené odvody. Dôchodci by teda boli v podstate súčasťou trhu práce a státisíce by ich muselo byť preklasifikovaných na zdravotne postihnutých. Tým by pravdaže (a plne oprávnene) mali právo na dávku pre postihnutích avšak pri nižšej sadzbe odvodov, ktorú SaS navrhuje, by to kriticky ohrozilo štátny rozpočet.
Presný počet novoklasifikovaných zdravotne postihnutých a akú vysokú by dostávali priemernú dávku je len tažko odhadnúť. Keby ich povedzme bolo 310 tisic (to je jedna tretina poberaťelov starobného dôchodku podľa štatistík Sociálnej poisťovne na k 31. januáru 2010) a ich priemerná dávka by bola povedzme v strede medzi maximálnym a žiadnym postihnutím (čiže koeficient by bol 5.5), mesačné výdavky by dosiahli 315,425 miliónov eur mesačne, teda 3,7851 miliárd eur ročne. Kedže z dávok sa v pláne SaS platia dane (19%) a odvody (18%), ročná diera v rozpočte by bola asi 2,3846 miliárd eur. Pravdaže, to je len slepý odhad, lebo koľko by novoklasifikovaných zdravotne postihnutých naozaj bolo a aké závažné by mali postihnutia zatial nevie nikto. Môže to byť menej, ale môže to byť aj oveľa viac. V každom prípade by sa však dlhodobý deficit podobného rázu už dal považovať za priamu hrozbu štátneho bankrotu, už ani nehovoriac o tom že strana SaS má vo volebnom programe bod o vyrovnanom rozpočte.
Pravdaže, je možné navrhovaný systém korigovať tak aby bol rozpočtovo neutrálny, ale vyžadovalo by si to výrazne vyššie odvody a/alebo dane ako systém navrhuje. Keby sa mal tento výpadok napríklad financovať čisto cez DPH, vychádzajúc z makroekonomických predpokladov v zákone o štátnom rozpočte na rok 2010, musela by sa jej sadzba zvýšiť o 10 percentuálnych bodov, čiže na 28% (tých 10 percentuálnych bodov pripočítaných k 18% DPH v návrhu SaS namiesto k dnešnej 19% DPH), čo by bola najvyššia sadzba DPH v Európskej únii. To by však platilo len za veľmi štedrého predpokladu, že zvýšenie DPH by nezvýšilo motiváciu ju obchádzať.
V závislosti od systému ich implementácie by rôzne prechodné obdobia mohli oddialiť deň zúčtovania za odvodový bonus, ale v konečnom dôsledku je cenou za jeho implementáciu krajina štatisticky zdravotne postihnutých a to štát nepríde lacno.
