Starý spolužiak

Často nemáme čas niekoho zdvihnúť, niekomu zavolať, alebo napísať, nemáme čas ísť na stretnutia po dlhšej dobe, na spomienkové futbalové turneje,... Ľudia vo všeobecnosti často nemajú čas na starých kamarátov. A potom to zamrzí. Niekedy trochu a niekedy viac. Ale nejlepšie na tom všetkom je, že keď sa odhodláme, že konečne niekoho navštívime, alebo mu zavoláme, napíšeme, tak potom nás to teší. Zaujímavé je, že pri tej radosti z toho aj zabudneme, že nás to mrzelo. No čo už. Asi sme už taký. Nemáme čas na kamarátov. Ale nezabúdame na nich! To vôbec nie! Stále ich máme v mysli a máme ich radi, len nemáme čas.

Viac som už asi povedať nechcel. Snáď len jedno: prepáčte starí kamaráti, že nemáme na vás čas!!!