Bol to rozlúčkový zápas s touto kvalifikáciou, ale moc nám nevyšiel. Vlastne podčiarkol len skutočnosť, že baráž nám celá nevyšla. Od žrebu súpera, až po tento zápas.
Nečakal som, že ešte postúpime po prehre 5:1. Ale myslel som si, že z našej strany to bude lepšie. SMS-ka, ktorú som dostal cez prestávku od jedného kamaráta asi hovorí za všetko: "Hrajú ako keby sa im nechcelo. Čakal som viac." Tiež som čakal viac. Čakal som, že hráči nechajú na ihrisku srdce, no nestalo sa. Dnes toho moc nenabehali. Aspoň oproti tomu na čo som bol zvyknutý väčšinu kvalifikácie. Miestami mi to pripadalo ako keby sa báli rozbehnúť napríklad oproti Raulovi. (Možno ho šetrili pred nedeľňajším derby s Realom Madrid v Španielskej lige.) Čakal som, že chlapci sa pobijú o to, aby povedali zbohom fanúšikovi (ktorých bolo na tribúnach aj dnes hojne) za touto kvalifikáciou.No povedali mu len tiché ahoj, kde akoby chýbalo Ďakujeme!
Cyklus bojov o postup sa skončil, no musí sa priznať, že nech už dopadol akokoľvek, bol úspešný po viacerých stránkach. Už len to, že sme sa vôbec dopracovali až k tomuto zápasu je pokrok pre náš futbal. Videli sme viac zápasov vysokej úrovne, kde sa ukázalo, že naši hráči sú opäť o čosi vyspelejší. Na vlastnom ihrisku sme neprehrali a to sme tam hrali s takými mužstvami ako Portugalsko, Rusko, či teraz Španielsko. To sa nám v minulosti nestávalo. Štadión Slovana býval viac zaplnený ako zvykol bývať a stal sa našim chlapcom skutočne domovským stánkom.
Treba sa poďakovať hráčom za to, čo predviedli počas celej kvalifikácie. Bola to vydarená kvalifikácia s trochu smutným koncom. Ale povedzme si úprimne: ešte musíme asi trochu dozrieť na veľký futbal. Už chcem povedať len jedno:
Chlapci! VĎAKA!