Každý úspech je výrazom určitých schopností. Karla Gotta si sám nepustím, ale rešpektujem jeho schopnosť spievať a taktiež schopnosť presadiť sa. Senzus vypínam, ale prečo by som ich z toho dôvodu mal označovať za neschopných? Je veľa ľudí s ktorými nesúhlasím, ale rešpektujem ich schopnosti. Keď Fico odchádzal z SDĹ mal určitú popularitu v rámci strany, ale sám o sebe neznamenal skoro nič. To že nakoniec založil vlastnú stranu, získal sponzorov a dokázal uspieť vo voľbách, by som nepovažoval za neschopnosť. K moci sa nedostal vojenských pučom, ale v rámci podmienok ktoré mali aj jeho konkurenti. Ktosi kedysi povedal, že ak dôjdu argumenty, môžeme začať nadávať. Argumentov poukazujúcich na nedostatky súčasného vládnutia je veľa. Nadávka ale nie je argument.
Mám pocit, že za útokmi na Fica (tým nemyslím kritiku) sú často skôr osobné komplexy, podobne ako u niektorých futbalových „fanúšikov". U niektorých chápem, že je frustrujúce pokúšať sa niekoľko rokov presadiť v politike a nedostať sa nikam. U ďalších sa prejavuje „mentálny bolševizmus", ktorý irituje každý odlišný názor od ich vlastného a ich myšlienkový svet je jedna sklenená guľa, z ktorej nie je možné dostať sa von. A taktiež je tu skupina ľudí, ktorá nabúrava moje ľavicové zmýšľanie. Budia vo mne pocit, že učiť všetkých čítať a písať nie je nutné, pretože tieto zručnosti bez schopnosti premýšľať sú zbytočné.
Keď som kedysi študoval „klasikov", tým myslím najmä Marxa a Lenina. Vadilo mi a nechápal som, prečo svojim oponentom nadávajú. Prečo nestačí napísať v tomto nesúhlasím, preto a preto. Nenapadlo ma, že podobné pocity budem mať aj o niekoľko desiatok rokov pri vyjadrení politikov, čítaní novín a blogov. Ja si užívam čítanie odlišných názorov a veľa svojich názorov som aj práve v konfrontácii s názormi iných prehodnotil. Nemusíme sa mať veštci radi, ale musíme sa znášať a rešpektovať. Svoj život prežijeme v tejto dobe - mečiarovci, ficovci, dzurindovci, sulíkovci a veľká časť tých, ktorým to je jedno a chcú mať pokoj. Mám pocit, že naše animozity sú už iracionálne a zbytočne osobné. Napríklad Sulíka určite voliť nebudem, ale nechápem prečo by som mu mal nadávať a mať k nemu osobnú nevraživosť. Už len preto, že máme podobnú pokrývku hlavy... Vôbec si nemyslím, že všetko funguje ako má a že štát spravujú ty najlepší. Aj osobne som narazil na nominantov súčasnej moci, ktorí, jemne povedané, nepostačovali na funkcie ktoré zastávali. Lenže všeobecné konštatovania sú k ničomu a prázdne. Aj to moje...
Každý z nás sa považuje za schopného a veľa z nás sa považuje za nedocenených. Neúspech nie je často vnímaný ako vlastná neschopnosť, ale ako náraz na vonkajšie bariéry, ktoré nám neumožnili ukázať čo v nás je. Označenie niekoho za neschopného je „podpásovka", je to označenie spoločenskej impotencie. Neschopnosť nemá pozitívnu hodnotu. Označiť nedostatky je správne, slušné aj nutné. Označiť niekoho všeobecne za neschopného považujem za neslušné, rovnako ako označenie novinára za idiota, alebo policajtku za...
