Asi takto pristupuje k výročiu ukončenia II. svetovej vojny naša verejnoprávna. Že taká vo svojej podstate nie je, vieme všetci už dávno. Nechcem volať po sladkom sentimente, ktorý na Vianoce kvapká nielen z obrazoviek, ale aj televízne ovládače vlhnú od dojatia. Stačí normálny rešpekt...Pri oslobodzovaní Slovenska, respektíve Československa zomrelo veľa ľudí. Množstvo konkrétnych ľudských životov skončilo a umožnilo nám žiť naše dnešné životy. Netreba si robiť ilúzie. Slovania boli pre fašistov podobne podradná rasa ako židia a Slovenský štát by v prípade víťazstva fašizmu nepriniesol záchranu Slovákom pred obdobou konečného riešenia. Naša verejnoprávna si tento sviatok záchrany aj Slovákov pripomína veľmi „výrazne". Prvý program prináša v rámci celého dňa večer jednu "vojnovú drámu" a druhý program má až dva programy venované tejto problematike. Keď porovnám programovú ponuku spred niekoľkých týždňov, na veľkonočné sviatky, tak som mal vtedy pocit že bývam v kostole.
Keď som bol mladý, mali sme všetci plné zuby sovietskych vojnových filmov. Ponuka bola jednostranná a boli sme z toho otrávení. Dnes mám naopak pocit opačný, akoby bola blokáda na pohľady z východu. Z východu čerti prichádzajú...!? Myslím, že je morálnou povinnosťou uviesť aspoň pri tejto príležitosti pohľad tej strany, ktorá mala najväčšiu zásluhu na ukončení II. svetovej vojny. Mali by sme poznať pocity a pohľady ľudí na vojnu, kde bojovali aj za nás. To nie je o súhlase, pravde alebo ideológii. To je o rešpekte, úcte a aspoň symbolickej vďake...
Ale nakoniec sa všetko k lepšiemu obráti. Pán Lacko z „Ústavu" už naznačil, že Tiso bol vlastne odbojár a už len čakám na oprášenie termínu židobolševizmus. Tak ako sa kedysi hovorili vtip, že II. svetová vojna bola epizódou v rámci SNP tak o pár rokov sa vstup červenej armády na územie Slovenska stane agresiou voči Slovenskému štátu. Aj to som už počul v našej verejnoprávnej. Presne o mojich pocitoch spievajú Kabáti „já nejsem vožralej, proč je mi na blití..."
