Taktiež som sa ochranu už žijúcich ľudí. Všetkých. Aj tých farebne odlišných, s inou mentalitou, zvykmi, spôsobom života, ktorí často žijú v pre nás nepredstaviteľných podmienkach a taktiež ich správanie týmto podmienkam zodpovedá. Pre ochranu ich života často stačí kúsok gumy, ktorý samozrejme nie je riešením, ale je reálnou šancou na dlhší život. Tento variant je ale z hľadiska kresťanskej morálky odmietaný. Riešením má byť pohlavná zdržanlivosť. Je tento variant ale reálny? Podarilo sa snáď kresťanskej morálke zastaviť šírenie AIDS v Afrike? Prečo je dôvod si myslieť, že prezervatív nepomôže, ale morálne učenie cirkvi áno? Veď za tie desaťročia už sa dalo pochopiť, že odmietanie prezervatívov napomáha šírení choroby.
Aká je táto láska. Na jednu stranu zakazuje zabíjať, na strane druhej umieraniu napomáha.Kedysi som čítal definíciu nacionalizmu v tom zmysle, že nacionalizmus nie je láska k národu, ale láska nacionalistu k svojej láske k národu. Niečo podobné cítim aj pri niektorých kresťanských pohľadoch na svet. Láska tu nie je láskou k niekomu inému, k človeku a k bohu, ale láskou k vlastnej pravde.
Skutočne tu pápež presadzuje ochranu ľudského života, alebo naopak presadzuje svoje morálne pravidlá aj napriek ľudským životom?! Pre mňa to druhé je pravdou a je mi z toho smutno. V tomto prípade to nie som ja, kto je kultúrou smrti...
