Pre mňa, ako neveriaceho, je zrozumiteľný argument, že verejný priestor by mal byť ideovo neutrálny, pretože každý symbol môže mať pre rozličných ľudí rôzny význam. Pre veriacich je podobný názor prejavom snahy vytlačovať kresťanstvo na okraj spoločnosti a potlačovať jeho hodnoty. Kresťania často vyjadrujú tento pocit a neveriaci mávajú pocit opačný. Prečo je tomu tak? Okrem radikálov na oboch stranách, ktorých iný názor ani nezaujíma je možné, že sa spolu rozprávame, ale málo počúvame. Pokúsim sa vyložiť svoj pohľad neveriaceho.
Že som neveriaci neznamená, že nerešpektujem podstatu kresťanských hodnôt. Tieto ale nepovažujem za výhradne kresťanské, pretože hodnoty ako nekradnúť, nevraždiť a podobne boli rešpektované už aj pred vznikom kresťanstva a sú rešpektované aj pomimo kresťanstva. Kresťanstvo považujem za jeden zo základov našej civilizácie a kultúry, ale nie za jediný, výhradný a určujúci. Kresťanstvo v historickom kontexte prinášalo pozitívne aj negatívne prvky. Diskusie na túto tému sa často zvrhávajú na jednostranné poukazovanie na pozitíva alebo negatíva kresťanstva, pričom na podporu obidvoch pohľadov sa nájde množstvo argumentov. Pod krížom na stene sa odohrali významné vedecké objavy, boli napísané obdivuhodné literárne diela a vytvorené kultúrne poklady, súčasne ale pod tým istým krížom a v jeho mene sa uskutočnili veľké zločiny. Ja osobne nedokážem zmerať mieru dobra a zla a myslím, že to ani nie je možné. Domnievam sa, že to ani nie je nutné a namiesto hodnotenia je lepšie snažiť sa poučiť. Uvedomiť si, že dávna aj nedávna história ukazuje na nebezpečenstvo jednostranných videní sveta, na nebezpečenstvo ideových právd v službách moci.
Skutočne si nemyslím, že nám neveriacim ide o potláčanie viery. Ja len pochybujem o pravdivosti jej deklarovaného významu pre spoločnosť. Skoro dve tisícročia bola viera a náboženstvo jedným z rozhodujúcich faktorov jej fungovania. Nedomnievam sa, že sa žilo čestnejšie a spoločnosť bola viac spravodlivá a lepšia. Kríž na stene neurobí nikoho lepším ani horším. Musolini, Franco, Pinochet aj matka Tereza boli kresťania, ale dôležitejšie boli ich skutky, tie rozhodovali o ich mieste v histórii. Dobro a zlo idú pomimo vieru a nevieru a nemajú ideové nálepky.
Myslím si, že náboženská viera je omyl. To ale neznamená, že mám záujem niekoho z tohto omylu vyviesť. Nemôžem ani vylúčiť, že omylom je moje neviera. Môžeme sa o tom rozprávať a snažiť sa lepšie pochopiť, ale pravdu sa aj tak nedozvieme. Možno až po smrti, alebo nie...
