Vysoké príjmy za veľkú zodpovednosť by boli v poriadku, keby táto zodpovednosť bola reálna a nie fiktívna. Prečo v prípade banktoru ako je tento, keď do poslednej chvíle firma predáva letenky, aby v konečnom dôsledku tisícky ľudí nedostali to za čo zaplatili, táto zodpovednosť nie ze zosobnená? Prečo nie je možné vzniknuté škody uhrádzať aj z majetku manažmentu a členov tých zodpovedno-nezodpovedných rád? Nie je dôležité, či osobný majetok majú, alebo je všetko prevedené na iné osoby. Ide o uznanie princípu osobnej zodpovednosti a nájdenie spôsobu jeho aplikacie do praxe. Oni podnikali tak, že niekomu inému vznikla škoda. Pokiaľ v bežnom živote niekomu niekto spôsobí škodu, je väčšinou nútený ju uhradiť. Od určitej úrovne podnikania ale toto neplatí a vzniká nepriehladný systém nezodpovednosti, konkurzov a podobne, v ktorom sa priemerný človek bez dostatočného príjmu, ktorý mu umožní platiť právnikov nemá šancu zorientovať a uplatniť svoje práva.
V podobných situáciach viem celkom dobre pochopiť ľudí, ktorí berú spravodlivosť do vlastných rúk. Boli verejne okradnutí a sú v podstate bez možnosti získať legálne satisfakciu, nie len formou náhrady škody ale ani potrestania viníkov.
