Keď sa k večeru zapadajúce slnko prehuplo za hrebeň, krajina hodnú chvíľu zotrvala vo zvláštnej hre svetla ,tieňov a postupne až tmy.Veľmi zaujímavým bolo sledovanie oblakov,na pozadí ktorých presvitala ešte stále svetlá belasá obloha a ktoré sa ubúdaním svetla zo snehobielych postupne stávali tmavšími a nakoniec až hrozivo čiernymi a zhŕňajúc sa nad horizontom dohromady vyzerali akoby sa každú chvíľu malo nebo rozbesnieť veľkou búrkou. Pamätám sa na jeden deň.Hra oblakov a ustupujúceho svetla vytvorila taký zvláštny obraz-postavu,že upútala i pozornosť malého dieťaťa.Mal som vtedy niečo cez 3 roky.Suseda ,ktorá stála obďaleč si to všimla.Nahla sa ku mne a ukazujúc rukou na oblak povedala „Bobo“.Dovtedy som to nikdy nepočul ale malo to na mňa asi silný účinok lebo odvtedy som sa to slovo naučil používať zakaždým keď som sa niečoho bál.Pozdejšie som zistil,že s Bobom vyrastali aj iné deti a presviedčam sa o tom občas ešte i dnes.
Na Slovensku dnes spoločnosť žije sledovaním prezidentskej volebnej kampane.Nie všetci sú tým nadšení a väčšina má naozaj vážnejšie starosti.Ibaže ono je to ako s Desmodom a ten – ako to ktosi napísal – je všade,nedá sa mu vyhnúť.Dlho som tomu odolával a zaoberať sa myšlienkou na blog s touto témou ma ani nenapadlo .A vlastne ústrednou témou toho čo chcem povedať nie sú prezidentské voľby ani teraz.Chcem len poukázať na to ako sme sa všetci naučili mať svojho Boba a pri každej príležitosti ho veľmi premyslene ,takpovediac ľstivo používame. Koalícia straší národ opozíciou a naopak opozícia má Boba v koalícii,SNS má svojho Boba v SMK a samozrejme to platí aj obrátene,KDH v komunistoch,cirkev v liberáloch ,červený v modrých,modrí v zelených......Teraz ten princíp prešiel i do boja o prezidentské kreslo a strašenie nemá konca kraja.To čo ma však napĺňa nechuťou je ešte niečo iné.Každá správa v novinách alebo blog na tému Prezidentské voľby vyvolá množstvo diskusných príspevkov.Zdá sa mi,že príliš vysoké percento z nich sa tiež nevie vzdať svojho Boba.A keby len to.Spôsob akým prejavujú niektorí svoje názory na prezidentských kandidátov –invektívy, narážky, prezývky,vyťahovanie bahna s úmyslom zraniť na najcitlivejšom mieste ....má len máločo spoločné s pojmom kultúra národa.Alebo sa azda treba zmieriť s tým,že kultúra tohto národa je takáto ?Stojí niečo na svete za to aby sme nechali prerásť vášne do tej miery ,že nás to zdegraduje na neprijateľnú úroveň ?Je to fér hádzať na niekoho lajno spoza plota a tešiť sa z toho ,že ma ( pod pseudonymom ) nikto nevidel ?Alebo je naša úroveň niekde inde a vieme pripustiť,že každý človek má aj nejaké nedostatky,a dokonalosť ,ktorú požadujeme od prezidentských kandidátov, sa pokúsime nájsť najprv u seba ?
Keď som bol malý Bobo sa skrýval cez deň v pivnici alebo v tmavej špajzi a večer bol určite za tmavými oknami.Dnes mám podozrenie,že sa naučil skrývať v našich dušiach.
