V biednom stave boli aj obe dominanty centra – Dóm sv. Alžbety a budova Štátneho divadla.Nad Dómom sa v podvečer zlietali ,k prenocovaniu na jeho streche, tisíce vrán.Ich padajúci trus znel ako čľapot vody pri veľkom lejaku a devastoval stavbu doslova k nepoznaniu.Akoby toho všetkého nebolo dosť,v 63-ťom zhorela aj Urbanova veža.Presne v intenciách porekadla : „chudobnému aj z hrnca vykypí“.Za štyri ďaľšie desaťročia sa chvalabohu mnohé zmenilo.Ako hudobník som precestoval veľkú časť sveta a mám preto možnosť porovnávať.Zodpovedne môžem povedať ,že centrum Košíc patrí medzi tie najkrajšie mestské časti aké som vo svete videl.Ako to však v živote býva ,nič nie je celkom dokonalé.
V 70-tych rokoch som bol často vo Švajčiarsku.Kto tam bol dá mi za pravdu ,že upravenosť ,vkus a čistota sú typickými znakmi tejto krajiny a udrú každému do očí.O to väčšie bolo moje prekvapenie keď som sa jedného dňa v Lucerne ,na prechádzke so svojou manželkou,dostal na námestie vydláždené leštenou dlažbou.Celá táto dlažba bola totiž znečistená tisícami vypľutých postúpaných žuvačiek.Stáli sme nad tým v nemom úžase a nechápali sme to.Neskôr , keď ma cesty zaviedli do Japonska mal som úplne identický zážitok.Japonská čistota, i napriek hustote obyvateľstva ,je priam šokujúca.Spoznajúc túto ich črtu bolo pre mňa opäť nepochopiteľné keď som jedného dňa narazil na to isté ako vtedy v Lucerne.Ešte väčší údiv však vo mne vyvolala čata robotníkov v rovnakých pracovných kombinézach,z ktorých každý mal v ruke fľašu s akousi tekutinou a niečo ako špachtľu.Takto vybavení pracne odstraňovali jednu žuvačku za druhou.Obdivoval som ich.Zohnutí ,kľačiaci na kolenách na tvrdej dlažbe,takto museli stráviť niekoľko dní,možno i týždňov.Neviem,išlo im to totiž dosť pomaly.Fakt je ,že keď som sa tam dostal o dva roky opäť,po žuvačkách nebolo ani stopy.Ako dokázali aby tam ďaľšie žuvačky mládež nepľuvala,to som sa bohužiaľ nikdy nedozvedel.
Nedávno som sa v jedno nedeľné popoludnie prešiel po Hlavnej ulici v Košiciach.Medzi Štátnym divadlom a Dómom sv.Alžbety je bagetéria.Tam a pri Immaculate, ale aj na mnohých iných miestach tohto nádherného kusa nášho mesta,je celá dlažba zapľuvaná žuvačkami.Opäť ,ako vždy pred tým, som stál v nemom úžase a opäť som tomu nerozumel.