Pre moderátora relácie ŠtefanaHríba je zvládnutie tak náročných tém a rôznosť názorov na preberané veci od diskutujúcich v živomvysielaní mimoriadne náročné. Aj pretomu zvyčajne „odpustím“ jeho občasné nenáležité vstupy do pekne rozvinutejdebaty. Keď si ale silou mocou presadzuje svoj vlastný politický názor (aj keď s ním môžem väčšinou súhlasiť) a zabudne, že on je tam „len“ nestranným moderátorom, tak vtedy tá pohodaz relácie zmizne a ja sa priznávam, že vtedy televízor vypínama idem spať ešte pred polnocou.
To sa stalo aj včera (vlastne už predvčerom), keď počasvyložene teoretickej, filozofickej debaty na tému o pravde,o jej relatívnej povahe, si začal vynucovať vlastné odpovede na otázky, na ktoré si nedovoliliodpovedať so 100%-nou istotou ani pozvaní filozofi, právnici, historici.
To, že bol komunizmus zlý režima spôsobil veľa utrpenia v mnohých nevinných rodinách, hlavnev 50-tych rokoch, je všeobecný názor väčšiny ľudí (včítane mňa), ktorí toobdobie prežili. Ale súhlasím s tam prezentovaným názorom jedným z pozvaných hostí, že na to, abysa to prezentovalo ako pravda, či nepravda, ako hodnoteniehistorickej epochy, je potrebný ďaleko väčší časový odstup. Až keď citovýrozmer opadne.
Poznám ľudí, pre ktorých bol komunizmus lepší (a nie sú to lenleniví darebáci) ako súčasný režim. Aj teraz trpí mnoho nevinných ľudí. Možno inakšie, ale trpia. Stačí si pozrieťkaždodenné vysielanie večerného spravodajstva TV alebo svedectváinvestigatívnych novinárov. V jednom režime vládnu diktátori, v inomvládne kapitál, peniaze. Rozdiel je samozrejme v tom, že v demokracii sao tom môže písať slobodne a máme slobodné voľby.
Ťažko teda môže niektojednoznačne a so 100%-nou istotou tvrdiť, že v komunizme boli všetciľudia nešťastní a v tomto režime sú všetci ľudia šťastní. Takže bez jasnepostavených kritérií nie je možné očakávať jednoznačné tvrdenia o pravde.
Preto som včera so ŠtefanomHríbom nesúhlasil. Teším sa už nareláciu Pod lampou na budúci štvrtok.
