Slušní ľudia. Konečne aj na nich príde rad. Na tých, ktorípoctivo pracovali, odvádzali dane. Vlastne vtedy budovali socializmus.Zakladali si rodiny, vychovávali deti. Tí, ktorí nepodvádzali, nekradli,nešpekulovali, dodržiavali pravidlá hry, zásady, ktoré im vštepovali rodičia,starí rodičia. Neboli členmi strany (tej, ktorá bola vedúcou silou spoločnosti)a ak aj boli, tak len ako radoví členovia platiaci si členské príspevky.Neangažovali sa, pretože nechceli riešiť rozpor s vlastným svedomím.A samozrejme, že ťahali za kratší koniec. Na rozdiel od tých, ktorí takútodilemu neriešili a v rámci vtedajších možností profitovali.
Spomenul som si na tie vyhlásenia z 89-teho, prisledovaní TV spravodajstva, ako sú niektorí ľudia, ktorí sú dlhé roky vo výkonetrestu, schopní platiť drahýchprávnikov, obhajcov. A koľko prostriedkov to stojí štát, zamestnávať celéštáby vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov. A slušní ľudia zas len poctivoplatia dane a nestačia sa čudovať, ako sa všetci zúčastnení tohto teátranavzájom zamestnávajú. Až už občas nikto nevie, kto je na ktorej strane.
Tí, ktorí bolivtedy na tých tribúnach a hovorili niečo o slušných ľuďoch, tak týchuž dávno zmietla prvá vlna tsunami, ktoré po zemetraseniach vždy trebaočakávať. A tých tvrdohlavejších a vytrvalejších zmietli tie ďalšievlny. A slušní ľudia zas len ťahajú za kratší koniec.