Čím je pre vás, a čím je pre mňa samú? Ako si ho mám predstaviť? Možno ako hodiny, ktoré každým úderom udávajú môjmu životu určitý rytmus. Ale i keď tikajú stále rovnako a monotónne, v každom údere sa skrýva niečo iné. Každé jedno tiknutie na hodinách môže znamenať úspech, ale rovnako mi môže v každej sekunde vyhŕknuť slza. a pritom by sa zdalo, že hodiny hrajú rovnaký tón. Môj život je však melódia, ktorú tvorí čas. Jeho sekundy, minúty a hodiny. Každá je inej farby a spolu vytvárajú celé spektrum so všetkými odtieňmi.
Ale, čo ak hodiny zastanú? Znamená to, že aj môj čas sa zastavil? Ak by to tak bolo, skúsila by som vybrať baterky v hodinkách v tej chvíli, keď mám na perách úsmev a som šťastná..., aby som si bola istá, že tá chvíľa bude trvať večne. Ibaže v tom prípade by som sa mohla ukrátiť o ešte krajšie chvíle, ktoré by sa stali v budúcnosti. Neviem, či by som to teda spravila...možno.
Čas. niekto múdry raz povedal, že lieči. No ak lieči, tak iba to, čo sám vo svojom plynutí spôsobil. Ak by som sa spoliehala na to, že čas skutočne lieči, bolo by to asi príliš bláznivé. Veď ale len neviem, koľko čas trvá. asi si to vymyslel niekto, kto nemal žiadnu inú nádej, a tak sa utešoval tým, že časom sa to vyrieši. A ak by sa ho niekto spýtal kedy, tak nemusí odpovedať...ani nemôže, lebo to môže trvať chvíľku, no i celú večnosť...
Čas mi však aj napriek svojej nekonečne tajuplnej masky pomáha. možno nevylieči, no dáva mi nádej, že v budúcnosti zostane minulosť iba nepodstatným tieňom... šedým oproti slnku. Slnku, ktoré mi raz výjde nad hlavou. A potom aj tá minulosť dá slnku ešte väčší jas a kontrast. Čas ma robí silnejšou, múdrejšou dospelejšou. Každý deň sa udeje niečo, čo ma istým spôsobom formuje. Jediná myšlienka, jediné slovo môže zmeniť môj čas, moju budúcnosť. niektorí sa snažia s ním bojovať. no je naivné myslieť si, že mu človek môže byť súperom. On plynie a nikdy sa nezastaví. Zanecháva mi na tvári vrásky, ktoré sa prehlbujú a tie vrásky sú jeho poznávacím znamením. akoby sa mi neustále pripomínal...výraznejšie a výraznejšie...
Nemôžem ho vrátiť a opraviť skutky, ktoré by teraz s tými vráskami na tvári a ranami na srdci boli iné. V tej chvíli som predsa bola iná..., a tak aj moje chyby boli rozdielne. Čas ma však naučil, aby v každej ďalšej minúte boli moje omyly odlišné. Aby sa neopakovali. A práve preto ho nechcem vrátiť späť. Jednoducho čas zo mňa spravil to čím som dnes. Zajtra budem iná, možno lepšia, možno nie..., ale určite s výraznejšími vráskami a vyšším počtom uplynulých úderov hodín. Hodín, ktoré sa zastavia iba raz... na konci...
