Ibaže život sa nepýta, čo je lepšie... on len plynie. Pýtate sa ako to pokračovalo? Tak teda dobre... Volal každú noc...Áno čítate správne..."noc", najskôr mi to trochu vadilo keď ma proste len tak zobudil o tretej ráno a volali sme až do svitania, no časom som si už zvykla... Prevolali sme spolu hodiny a sem-tam prišiel a išli sme von... Leto bežalo ako na najrýchlejšej húsenkovej dráhe a ja som po prvýkrát nechcela, aby sa skončilo. Bola som zúfalo zaľúbená... Skutočne zaľúbená... Bolo to ako vo všetkých filmoch Steelovej a Pilcherovej dokopy...Do kázala som hodiny presedieť pozeraním do plafóna a počúvaním Jemných melódií a všetko, čo sa dialo okolo mňa som proste nevnímala. Mama už chytala nervy..." Čo zasa rozjímaš... Ty si šiši?!" Celé dni som nemyslela na nič iné...a vlastne som bola šiši a to poriadne!
A on? Neviem.. Možno sa vám to bude zdať smešne, ale skutočne neviem. Veľakrát hovoril, žartoval, dobiedzal a skúšal moje reakcie na rôzne témy, kládol otázky... Veľakrát v nie práve najtriezvejšom stave hovoril hlúposti... Možno to neboli všetko hlúposti, no ja som nikdy nevedela s istotou rozlíšiť čo myslí vážne, a tak som radšej nedomýšľala a držala sa na uzde. No to, že som úplne mimo bolo jasné všetkým naokolo... nedalo sa to zakryť... Bola som akoby rozpoltená...moje srdce spievalo o láske a môj rozum mi silno kričal "budeš nešťastná". Nenávidím svoju intuíciu. Kamarátky boli užasnuté všetkým, čo som im rozpovedala, no ja som ich na konci schladila vetou, ktorá sa mi predierala na povrch...
"Ale ja cítim, že budem kvôli nemu strašne nešťastná..."
"Ako to môžeš vedieť... Netrep!"
"Proste so viem... cítim to..."
Tým jedným som si bola istá... Vedela som, že mi zlomí srdce..., ale nedalo sa tomu zabrániť a to som vedela tiež... Kamarátky ma nebrali vážne, vraj len malujem čerta na stenu....
Leto plynulo a keď sa skončilo, vedela som, že sa končí aj jeho rola v mojom živote. Ešte posledný deň prázdnin sme boli vonku a potom sme sa videli už len 2x... Najskôr volal často, neskôr to bolo stále zriedkavejšie. Nikdy medzi nami nič nebolo... Ja som sa bála sklamania a on sa bál, že ma sklame... Stále mi znejú jeho slová..:" Ty by si ma nechcela. Keby si vedela, aký som, nechcela by si ma. si pre mňa príliš dobrá."
Zvláštny pocit.... Vtedy som chcela byť iná a ani som si neuvedomila, že už som.. Za to leto som sa zmenila...Veľmi! Už som zrazu nebola to naivné dievča, ktoré verilo v osudovú lásku ako v argentínskych telenovelách... To, že sme sa dlho nevideli však nebola a nie je jeho vina, ale hlavne moja. On chcel prísť veľakrát a viem, že ešte stále chce a bude chcieť veľakrát prísť. No ja už nechcem skúšať osud a city zapadnuté prachom... Má priateľku, na ktorú ho stále upozorňujem a to hlavné pre mňa... Mám priateľa, ktorého zbožňujem...Nebola to láska na prvý pohľad (tej už totiž neverím). Láska na prvý pohľad je často len na prvý pohľad láskou. Moja láska je skutočná, bezpodmienečná a stále rastie=) Nebola prvou, možno nebude poslednou (aj keď dúfam že bude), no teraz je tou jedinou, na ktorej mi záleží, a ktorú chcem chrániť a nemienim riskovať. Stojí za dvojmesačné čakanie, kým sa po lete vráti...stojí sa slzy a prebdené noci...Ak je dostatočne silná, tak vydrží.
A chlapec "leto 7.7.2007" vždy ostane ako to najväčšie pobláznenie a moja filmová láska na prvý pohľad... Život plynie ďalej... je tu ďalšie leto, no podobný príbeh sa u mňa už opakovať nebude. Toto leto túžim iba po tom, aby sa skončilo a mne sa vrátila moja skutočná láska...
Čakali ste iný koniec? Možno nie ste jediní, no život je plný prekvapení...=) Prajem krásny zvyšok leta bez nešťastných lások na prvý pohľad...=)
