Prišla, ruky blízkosť striasli,
v rozlúčke sa slza suší.
Tak ďaleko je vykúpenie,
čo utrie rosu na lícach.
Ostáva len nočné snenie
o svetle v týchto krutých tmách.
Či príde to len čas tu skrýva,
v tykote ma unudí.
Slza vrásku ľahko vrýva,
bolesť zo sna prebudí.
Nech sa skončí tmavá fáza,
nech slnko vyjde nad zemou.
Snáď nečaká v tej tme nás skaza,
s horkou, prázdnou odmenou.
Ak čas nás zmení v iných ľudí,
čo cudzí budú ticho stáť.
Tak nech ma potom niekto vzbudí,
to nesmie sa nám, nesmie stať.
Ak prídeš a tá tma sa stratí,
budem znova spievať ránam.
Ak prídeš, svetlo sa mi vráti
a nové ráno s láskou dá nám.
Ak prídeš, kvitnúť budú kvety
a ich vôňa vrásky pohladí.
Ak prídeš, poviem s láskou vety
a bozkom ti ich osladím.
Len čas má v moci naše túžby,
len čakať musím na večnosť.
tak čas si tiká podľa služby,
tak čakám, či je lásky dosť....
