Básnik

Niekedy sa ťažko

nájdu vhodné slová,

pre báseň, či pieseň,

čo ožiť v nich chce nová...

Pomaly sa srdce

rozpovedať skúsi,

čo bolí, čo ho teší

i to, čo mlčať musí...

Pomaly sa v báseň

menia slepé verše,

napísané v riadku

zdajú sa byť smelšie...

Krok za krokom v liste

znejú tiché hlásky.

Zrazu majú slová (i)

tváre... mená... vrásky.

Na oltár tak básnik

kladie svoje básne...

niekedy, hoc smutné,

no pre neho krásne.

Tak ukladá seba

do vpísaných fráz...

Tak dotknúť sa chce neba

a navždy ohriať mráz...

Ostať večne živý...,

dať všetko, čo len má...

tak sebou básne živí,

tak preňho svieti tma.