Žiť v bezfarebnej dúhe dní.
Žiť s hviezdami no bez neba,
žiť jednoducho, deň po dni...
Odišiel aj s mojím zmyslom,
povedal:"ži ďalej sama."
Napísal to zlatým písmom,
"nie si pre mňa, mladá dáma".
Snažím sa tak spáliť mosty,
ohňom zo sĺz života.
Zmysel v tom je čistý, prostý,
nech z mojich snov sa vymotá.
Bolí láske vravieť "zbohom",
očiam brániť znovu spať.
Bolí city skrývať rohom,
niekedy lepšie je ich umlčať.
Byť ticho, znášať pocit v hrudi
a predýchať deň, ktorému verila.
Kto chce, ten nech dáme súdi,
on dišiel, ona sa zmierila...
No nedá sa žiť s výzazom "veď nič sa predsa nestalo",
bez teba slza slzu ronila,
nežije, srdce byť prestalo
a hrdosť v ňom sa zlomila...
Bez teba je život ťažký,
bez teba sa nedá vidieť svetlo.
Tma a temno... bez teba sa vo mne stretlo...
Bez môjho neba... BEZ TEBA...
