Písmo:
A-
|
A+
ako cesta v obrovskej húšti,
ako keď sa prázdna ruka
načahuje za inou.
Srdcu sa tak smútok núka...
Čo je jeho príčinou?
Chýbaš mi
a tá úzkosť ma vnútri tlačí.
Prázdnota mi slzy vláči,
po tvári ticho stekajú,
dušu mi tak zvliekajú...
Chýbaš mi...
tak prečo to už neskončí?
Chcem zaspať kým to prestane,
chcem vložiť ruku do dlane
a znova sa skúsiť smiať.
Chýbaš mi
a jediné, čo mi ostáva je stáť
a čakať kým slzy ustanú,
kým kotúľať sa prestanú.
A ty tu budeš pri mne stáť,
v dlaniach ruky ohrievať...
Tak prosím, Bože...
späť ho vráť...
