Ďakujem...
Komu, a prečo vlastne?
Ďakujem slzám, keď píšubásne...
Ďakujem slnku, že cez deňsvieti...
Ďakujem iskre, čo v očiachtlie Ti...
Ďakujem dažďu, keď rosíkvety...
Ďakujem láske, čo šepkávety...
Ďakujem tónom, čo tvoriapieseň...
Ďakujem listom, že farbiajeseň...
Ďakujem ohňu, keď v zimehreje...
Ďakujem tvári, čo sa na mňasmeje...
Ďakujem sile, že vždy sanájde...
Ďakujem kroku, keď k cieľuzájde...
Ďakujem Bohu za krídla v páde...
Ďakujem vode, čo zmrzla v ľade...
Ďakujem očiam, že vidímTeba...
Ďakujem anjelovi, čo prišielz neba...
Ďakujem hviezdam, za nádej v noci...
Ďakujem Bohu za tento pocit,
za Teba, že zoslal mi Ťa docesty života...,
a tak stratila sa clivota,
čo sídlila mi na pere
a srdcu tak bránila v dôvere...
Ďakujem Ti, že Ťa mám...,
že spolu nik z nás nie je sám....
Ja dám Ti všetko, čo len mám...
Ďakujem...
...že Ťamilujem...
