
Snívala...
o slobode s krídlami,
o oblohe s hviezdami,
o princovi na koni,
čo nebo jej prikloní...
Snívala bezhlavo
ako padala hviezda...
Niekedy váhavo,
nič sa jej nezdá.
Snívala o rose,
čo naplní kvety...
Snívala,
potichu šepkala vety
Snívala...
veď to nie je nič nekalé.
Tancovala si s vetrom na bále
a spievala o svete,
kde šťastie len stretnete...
Kde úsmev bude povinný,
pohľad lásky nevinný
a šťastie skryté v každom dni.
Snívala...
a stále sní.
O modrom z neba v pozlátku,
o sladkých slzách radosti.
Či splní sa to dievčatku
a skutočnosť sny premostí?
Netuší...
Ostane len pozlátko,
keď prebudí sa zakrátko.
Potom stmavne ružová,
žiť bude musieť odznova.
Zbierať pozostatky...
Veď ten sen bol taký sladký,
hoc falošný a príliš krátky...
Bol to iba sen...