Iba sen...

Snívala...

o slobode s krídlami,

o oblohe s hviezdami,

o princovi na koni,

čo nebo jej prikloní...

Snívala bezhlavo

ako padala hviezda...

Niekedy váhavo,

nič sa jej nezdá.

Snívala o rose,

čo naplní kvety...

Snívala,

potichu šepkala vety

Snívala...

veď to nie je nič nekalé.

Tancovala si s vetrom na bále

a spievala o svete,

kde šťastie len stretnete...

Kde úsmev bude povinný, 

pohľad lásky nevinný

a šťastie skryté v každom dni.

Snívala...

a stále sní.

O modrom z neba v pozlátku,

o sladkých slzách radosti.

Či splní sa to dievčatku

a skutočnosť sny premostí?

Netuší...

Ostane len pozlátko,

keď prebudí sa zakrátko.

Potom stmavne ružová,

žiť bude musieť odznova.

Zbierať pozostatky...

Veď ten sen bol taký sladký,

hoc falošný a príliš krátky...

Bol to iba sen...