Keď láska len silnie,
dvaja sa spoja...
Prečo svetlo sa míňa,
do tmy len bliká,
keď slnko noc sníma,
na deň si zvyká...
Vieš to, čo bolo,
i to, čo sa stane.
V ruke máš žezlo,
za opaskom zbrane...
V jazyku ostrie,
hrany snov zbrúsi,
pozlátko zotrie,
pravdu slov skúsi...
Iba ty môžeš
dať osudu šach mat,
čo zmení nám život,
cestu na návrat.
Iba ty stojíš
a ticho sa dívaš.
Či slov sa len bojíš?
Či srdce si skrývaš?
Kráčaš po zemi,
či v oblakoch bývaš?
Si hluchý, či nemý?,
o čom to snívaš?
Vieš čo sa deje,
a predsa si v oute.
Dážď kvapky leje,
ty sedíš v aute.
Poznáš tú pieseň,
čo srdce ti spieva.
Prebúdza tieseň
a slzy ti vlieva.
Vieš, že kto mlčí,
ostane nemý.
Stratí tie krídla,
leží na zemi.
Prečo sa slovami nedotkneš neba?
Prečo ich schovávaš v hĺbke pre seba?
Prečo si dolámal anjelom krídla?,
veď leteli pre teba..., na nebi sídlia.
Vedel si, prečo letné sú lásky?
keď sa i v jeseni nezbavia masky...
Kladú len kameň, čo ťaží ti slová...,
možno už nikdy nebude znova...
Len ty máš žezlo,
no trón je už prázdny...
Šťastie sa zviezlo
dolu do prachu...
Bojí sa smútku,
bojí sa strachu...
Vieš, že kto mlčí,
ostane nemý.
Zlomí snom krídla,
leží na zemi...
Vieš všetko čo bolo...,
vieš, že za chyby sa platí.
Kto nemo si stojí...,
ten šťastie si tratí...
Možno už nikdy nebude znova,
keď tvoje ticho... zabilo slová...
