
Žiť... nič viac...
len dýchať a rásť
s kvetmi na zemi...
Len kýchnuť,
keď človek pravdu povie mi.
...Smiať sa slnku,
ktoré šteklí po tvári...
no i plakať...,
keď plameň srdce popáli.
Nič viac...
...len po špičkách kráčať po ľade
a lietať, hoc obloha nie je vždy v nálade...
Niekedy... zastavia ti krídla,
zviažu putami...
Nič viac nechceš...
len žiť s voľnými krídlami...
Kráčať cestou s holými nohami...
Svojou cestou! , nie cudzími dráhami!
A keď niekto sa postaví pred teba...
rozbehnúť sa a vzlietnuť do neba...
Len žiť...
nič viac si neželať...
... ráno kľudne vstávať
a v noci sladko spať.
Len žiť...
a na konci nemať prázdne dlane.
Žiť tak,
nech má kto chytiť za ne...
Nič viac...
...nechcieť
... sineželať.
Žiť cez deň...
a v nocikľudne spať.
((z))