Pozri! Hviezda klesla z neba, čaká želanie, pošepkať ho treba. Tak prosí láska len o lásku, bez krivdy a bez sĺz na vlásku.
Len motýľa dám tvojej duši, on šepotom ťa nevyruší. Stráži, malý anjel kvetov, spestrí šedosť smutných svetov.
Dúha vedie naše kroky, s tebou chcem byť dni i roky. Len nestrať sa mi nezablúď, spadla by som, pri mne buď.
Viem, každá myšlienka je bez vône, rozum mýli cit tón po tóne. Ja len srdcom vravím potichu a hladím dychom po dychu.
Pri mne sa zrýchli krásny čas, keď sme dvaja tak uletí a zaznie v nás. Zbieram si každú minútu, zo vzácneho času ukutú.
Som krásna, no i tŕne mám, dám ti pocit, že nikdy nie si sám. Uhniezdim sa a už neuletím z hrude, vznesiem ťa do neba, kde slávik spievať bude.
Neboj sa, som tu a nezmiznem ti z očí, láska do srdca láske vkročí. Napíše dej a začne hrať tú rolu, raz si hore a raz padáš dolu.
Pred pádom anjel vždy ťa chráni, motýľ, ktorý ti vletí do dlaní. Som láska a v tebe teraz žijem, v slze sa ukrývam, v srdci bijem.
Hoc ma nevidíš, vietor ma unáša, z prvého bozku až po belosť sobáša. Cítiš, keď vkĺznem ti pod kožu, ak som pravá, vyhnať ma nemôžu.
Láska, zvláštne meno, viem, som matkou šťastia i bolesti rozumiem. Niekedy raním, no len ja zhojiť dokážem, predo mnou sa klania život, mesiac, zem.
Dosť bolo rečí, veď spoznáš ma aj sám, prídem a motýľa do dlaní ti dám. S ním sa už nikdy nepocítiš sám, láska, to som predsa ja, som všade, tu i tam...
