Písmo:
A-
|
A+
Nelieta...
od zimy do leta
krídla mu prepletá
reťaz túlavých spomienok.
Chladne železná,
odveká...,
myšlienka človeka
bez života.
Tá reťaz
krídla zmotá...
a on padá
ako uslzený dážď
ku zemi.
"Mala si ma rada...,"
slzami povie mi
a pohľadom
skúša zhodiť putá...
No tá spomienka
je krutá...
Krídla mu prepletá
minulosť...
Duša už nelieta,
kŕmi zlosť..
Reťaz ho zodiera
zo sveta...
a človek zomiera,
nelieta...
