Netušíš...

Netušíš...

ako chutí ráno,

keď sklamanie ťa prehĺta.

Nepoznáš...

ten pocit

po črepoch kráčaš vyzutá...

Na lícach

slaná rosa spomienky,

ktorá bosá

drží ťa pevne za ruku...

Letmý úsmev?

Márna snaha!

veď stojíš v mraze

celkom nahá...

Netušíš...

ako chutí ráno,

keď netúžiš sa prebudiť...

Do srdca ťa osud bodá,

keď cezeň vedie svoju niť...

A ty nevieš

ako sama seba zachrániť...