Netušíš...
ako chutí ráno,
keď sklamanie ťa prehĺta.
Nepoznáš...
ten pocit
po črepoch kráčaš vyzutá...
Na lícach
slaná rosa spomienky,
ktorá bosá
drží ťa pevne za ruku...
Letmý úsmev?
Márna snaha!
veď stojíš v mraze
celkom nahá...
Netušíš...
ako chutí ráno,
keď netúžiš sa prebudiť...
Do srdca ťa osud bodá,
keď cezeň vedie svoju niť...
A ty nevieš
ako sama seba zachrániť...