Neviditelná

Iba záplava hluchých slov,

kričí, no nik je nevidí...

Ako vzduch...

bez citu, ktorý závidí.

Nie človek, iba duch...

Nevníma ju ani krídlo múch...

Zbytočná,

zavadzia na ceste životu,

pocit, že priviazali ju ku plotu

a aj tam je iba z povinnosti.

Deň za dňom beží

bez radosti...

Tá zbytočnosť ju ničí, zlotí.

Chce uniknúť zo skutočnosti!

Dosť,

tak pozrite sa predsa na ňu!

Je tu, vidíte ju potrestanú...

Zmietaná vlnami,

no neutopená... je s vami

a nikto ani štipku citu nemá...

Zničili ju vaše slová!

Zabili raz, dvakrát, znova

a stále ďalej dookola...

Neviditeľná,

chce už zostať iba v duchu

a konkurovať farbe vzduchu.

Zbytočná a prehľadná...

Pozerá cez ňu mnoho očí,

každý kopne, každý skočí

vzduchu rád do vlasov...

Nemá viac dych...nemá slov...