Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
Nekonečne veľa slov,
ktoré Ti už nikdy nepoviem.
Nemôžem,
hoci veľmi by som chcela...
okolo Teba točila sa
pre mňa Zem...
Žiaľ,
už Ti to nepoviem...
ako sme si boli súdení
na život...,
no smrť nám nečakane
vošla do scény,
predčasne...
Nik z nás na tom už nič nezmení...
Život občas
len tak vyhasne...
Ukryjem ich aspoň do básne.
Nekonečne veľa slov,
ktoré Ti už nikdy nepoviem...
ako Ťa ľúbim,
ako už dávno nežijem...
Spolu s Tebou sa mi zatvorili oči...
je to už len čakanie,
kedy život skončí...
Viem...,
nechcel by si počuť tieto slová,
moje náreky...
„nehovor tak", vravel by si
„nebuď smutná..."
Povedz, prečo zomiera sa naveky?!
Nekonečne veľa slov,
čo blúdia a strácajú sa
do ticha, bez adresy...
Kiežby si mi odpovedal,
keď na nebo hľadím
a pýtam sa Ťa: „Kde si...?"
