Pád...

Pozeráš sa ticho

ako padám zhora

na dno svojich síl...

Z prekrásneho sna

sa zrazu stala mora,

nádej si mi zmyl...

Pozeráš sa na mňa

bez náznaku citu,

bez túžby zachrániť...

V očiach suché slzy,

lásku príliš skrytú,

nevieš prejaviť...

Zrazu život zastaví sa,

nemá ďalšiu niť...

Pri páde zo sna nahlas kričím:

„pre koho mám žiť?!“

Možno som len príliš chcela,

viac ako vieš dať...

Menej nechcem...

daj mi veľa,

alebo ma strať...