Písmo:
A-
|
A+
Padám...
a cítim, že na vine vy ste,
sotili ste lístie,
smútok zasadol.
Padám...
tým dlhým tmavým tunelom,
ktorý sa postupne rozlieha v duši.
Padám...
keď dobro sa mi odpláca zlom.
Kto ten pád preruší?
Nik... nik to netuší...
Padám...
ako kvapka dažďa do tichého mora,
bez pokusu o záchranu v lete.
Padám...
z krásneho sna sa vykľula mora,
ktorá ma tlačí mrazom v lete...
A vy to viete...!,
no lístie vidieť padať chcete...
a to práve v tomto lete,
tak nič vetru nepoviete...
