
Pomaly kráča...
nesúc si krídla v náručí,
ako zranené vtáča,
kto lietať ju znova naučí?
Roky len plynú...
ďalší sa pre ňu začína.
Zakaždým inú stretáva,
keď si spomína...
Pomaly kráča...
potichu..., temer bez hlasu,
vraví sa: mladé krídla
rýchlo sa od smútku otrasú...
Roky len plynú...,
čo prinesie ďalší, netuší...
Možno lásku inú,
možno len pokoj na duši...