
Trápenie,
tiché slová bez konca...
ako keby sa zrazu zotmelo...
Pomaly..., nesmelo
sa slza blýska.
Hrmelo!
Smrť zdá sa blízka.
Trápenie,
dve duše plné súženia,
plné otáznikov,
ktorých otázky sa nemenia.
Vzdialené do nekonečna,
ponorené v soli...
Ich bolesť zdá sa večná...
Zvykli si, že láska bolí...
Keď mala byť
a nebola...
Keď mohla byť
a nie je...
Keď už nemôže byť,
lebo sa bojí...
A tak jedna duša sama stojí
s otázkou na krivke pier.
V ruke visí kľučka dvier,
ktoré ťažko niekto zatvorí...
Silou oboch ponorí...trápenie...,
ticho bez štipky života...
Iba trápenie...je istota.