na kľukatej ceste životom...
Že tú cestu mi pretneš
a zraníš ma hneď potom...
Zabudni,
že ma zobudíš svojim hlasom
a ja budem celá bez seba...
Že ľahko ma chytíš krátkym lasom
a vznesieš sa so mnou do neba...
Zabudni...
a prestaň na mňa myslieť,
som iná, musela som vyspieť
a prestať lietať v oblakoch...
Vidieť realitu v zázrakoch
a prestať naivne spomínať...
Slobodu mojej duši prosímm vráť
a zabudni na hviezdu, ktorá spadla.
Na nebi iba chvíľku vládla
a nesplnila mi moje želanie,
že zažijem raz lietanie,
že budem kráčať po vode
a paňou budem slobode...
Zabudla som...
na teba, lebo si ublížil
a zabil vtáča slepou ranou.
Zabudla som
a kráčam ďalej inou stranou.
Ktorou?
To ti neprezradím...
Svoje kroky už s iným ladím
a zabudla som na rany.
Stratila tie zábrany,
ktoré pútali mi obe ruky...
Zabudla som... bez záruky.
Tak nájdi si už inú rúru,
čo citmi oprieš tesne k múru
a zobudíš ju každú noc.
Nadomnou už nemáš moc...
Láska prišla na pomoc
a zmyla jazvy spomienkam...
s tou láskou kráčam ďalej tam...
kam ty už nikdy nevkročíš.
Zabudni...
a zlož svoj nemý hlas,
už nikdy nezlomíš mi ani vlas
a neprinútiš slzy pretekať.
Zabudni...
a neskúšaj mi zavolať,
ja zdvihnem už len povediac:
"Zabudni, už nikdy viac..."
