Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
Akoby zomrela...
aj zo snov vymazať ju chceš.
Je preč...
a nebolo ťažké stlačiť tú spúšť...
Zabiť slovami
a z mora lásky spraviť púšť.
Možno to bola len fatamorgána...
len slza je skutočná, slaná
a kotúľa sa zabudnutej spomienke po líci...
Ráno sa zobudíš s hlavou v ťažkej opici
a ona z tvojich slov stratí reč.
Pamätáš si?
Nie... už je preč!
Spomienke uloženej v škatuli,
slza sa k lícu pritúli...
A hlava kata sa spamätáva...
Viem, niekedy i to sa stáva,
že kat pokojne si ďalej spáva.
A spomienka je proste preč...
Také ľahké...
stratiť reč...
