Zbohom...
pálim mosty
z minulosti.
Dôvod v tom je čistý, prostý...
Nevládzem...
zavierať oči pred všetkým,
čo jasne kričí dlhý čas.
Počula som dávno hlas,
no teraz je už príliš silný...
Nemôžem už ďalej šliapať
po krátkej, úzkej cestičke.
Po dychu na tej ceste lapať
a zaspať v slepej uličke.
Zbohom...
pálim mosty
minulosti.
S nimi horia všetky kosti,
ľudí, ktorí sklamali.
Ktorí hlavu stále lámali,
nebadane, pomaly...
Oheň čistí rany času
a oddelí tak oba brehy...
spáli jazvy, zničí trasu,
bez stôp po láske, bez nehy.
Pálim mosty,
pálim kosti
a všetky možné návraty.
Čas bol unavený, zodratý
a nevydržal prúdy riek.
Oheň mu tak podal liek
a teraz len prach popola,
z toho mosta plápolá...
Zbohom...
zbohom naveky,
most minulosti praveký
a všetky kosti zlomené
na márne kúsky... do zeme!
