Zbiera si kúsky
snov zo zeme...
Nemá,...kým je
nikto nevieme...
Ako stratené vtáča,
dietka bez mena,
nemotorne kráča,
do seba schúlená...
Z neba v lete
k zemi zrazená...
Vo vlasoch vpletené
jesenné listy...
Či ešte dýcha,
nie sme si istí...
Srdce jej od žiaľu
napoly praská...
„Ako Ťa volajú?“,
odpovie: „Láska...“