Keď máte pocit, že je pri vás niekto, komu ozaj veríte...
Keď ste presvedčení, že ten niekto vás nikdy nezradí...
Keď niekomu zveríte svoje najtajnejšie tajomstvá...
Keď nechcete veriť, že niekto je ozaj taký, ako sa hovorí...
Keď ste zaslepení úprimným priateľstvom k niekomu...
Keď vy to ozaj myslíte vážne s niekým...
Keď vy niekomu naozaj ale vážne naozaj veríte...
Potom pocit odchádza...
Potom príde zrada...
Potom už nemáte tajomstvá...
Potom už veríte...
Potom už nemáte priateľa...
Potom to už nemyslíte vážne s nikým...
Potom prestávate veriť...
Lenže POTOM už je neskoro...
Stretol som milión ľudí, podal som milión rúk
každý deň rozmýšľam nad tým prečo neverím nikomu
neverím nikomu, neverani ty mne
ver len sebe samému a svojej rodine...
kj






