Adam. Blondiak s modrými očami. Nebol to ten typický krásavec, za ktorým by sa dievčatá obzerali. Napodiv nebol vôbec krásavec. Ale mal presne to, čo hľadala Anna. Nepozeral sa na krásu, ale na krásno. Mal v sebe jedinečnú charizmu a jeho úsmev bol tým najúprimnejším, aký Anna za celý svoj život videla. Nebol nútený, bol len... bol jednoduchý. Jedinú chybu, ktorú mal, bolo to, že bol s Tamarou. Avšak zo začiatku to nejako nevnímala. Priala Tamare lásku, lebo vedela, že on je ten, ktorý to myslí prvý raz skutočne vážne. On bol ten, ktorý Tamaru utešoval zakaždým, keď plakala. On jej stále hovoril, ako ju ľúbi a aká je nádherná.
Tamara mala jednu vlastnosť, pre ktorú sa s Annou vždy vedela pohádať. Tamara si nevážila veci, ktoré mala. Nevážila si ľudí, ktorí ju mali radi a ktorí jej prejavovali náklonnosť. S Adamom to šlo zo dňa na deň, z týždňa na týždeň, z mesiaca na mesiac. Až prišiel deň, kedy to začalo prekážať jemu. Stretávali sa raz za týždeň, niekedy raz za dva. Tamara chodila domov len cez víkendy. A za ten čas sa dialo niečo, o čom by sa jej nesnívalo ani v tom najhoršom sne.
Anna sa začala pomaly zbližovať s Adamom, nie naschvál, ale bol pre ňu neodolateľný. Obdivovala jeho humor, inteligenciu a názory. Sama nedokázala pochopiť, ako ju zakaždým vie nejako prekvapiť. To, čo prežívala s Adamom ešte neprežívala s nikým. On jej ukazoval veci, ktoré doposiaľ považovala za samozrejmé, no s ním ich považovala za výnimočné. On ich robil výnimočnými, on ju robil výnimočnou.
Zdôveroval sa jej s problémami, ktoré mal s Tamarou. Ona jediná ho vedela pochopiť. Ona jediná ho vypočula. Ona jediná mu vracala to, čo jej on dával.
Tamara bola preňho pretrvávajúca minulosť, ktorú chcel ukončiť.
Tamara bola preňu najväčší problém, ktorý chcela vyriešiť.
Zbližovali sa, zbližovali sa... zblížili sa. Tak, ako nikdy doposiaľ.
A Tamara bola stovky kilometrov od nich a zabávala sa niekde na priváte. Anna v jednej chvíli pomyslela na ňu a na to, ako jej povie čo sa stalo, no keď sa pozrela do pokojných modrých očí, ktoré na ňu zhora pozerali, nechala sa sa uniesť slastným pocitom jednoducho výnimočnej veci. Ďalej už nerozmýšľala.
