Keď 27. októbra 1492 pristál v severovýchodnej časti Kuby taliansky moreplavec Krištof Kolubmus, do svojho denníka si napísal: Je to tá najkrajšia zem, na ktorú kedy vstúpila ľudská noha. Pravdepodobne mal pravdu. Kuba opantáva zraky miliónov turistov a fotoojektívov.
Na biele pláže s kokosovými palmami a azúrovým morom si však človek po pár dňoch navykne ako samozrejmosť. Tropické plodiny, plantáže zelených tabakových listov či antukovo červená zem sa po čase tiež stanú starým známym fotografickým záberom. Kuba má prírodu, ktorú jej môže závidieť 9/10 sveta. Má však niečo oveľa viac. Usmieva sa to na tvári bežných ľudí, vonia to v krabiciach nepravých pouličných cigár, kričí to z drevených revolučných billboardov, vlní sa s úderom každého tónu kubánskej hudby.
Na ostrove slobody si musí každý nájsť svoju vlastnú slobodu. Veci tu fungujú na tak čudesnom princípe, že človek sa po čase vzdá myšlienky pátrať a akceptuje symbiotický vzťah všetkého, čo na ostrove uvidí. Je to ako domino – najobľúbenejšia kubánska spoločenská hra. Rovnaké čísla sa spájajú dokopy, bez ohľadu na to, aké číslo sa nachádza v druhej domina. Veď vždy sa nájde niekto, kto vie ako pokračovať. A keď nie, tak maňana.
El comandante a compaňero Che Keby za každé predané tričko vo svete so slávnou fotkou Che Guevaru išla časť peňazí Kube, žilo by sa Kubáncom aspoň trochu lepšie. Kým copywright na fotku argentínskeho revolucionára nevlastní nikto, copywright na riadenie krajiny vlastní jediná osoba – El comandante Fidel Castro. Táto ikona socialistickej revolúcie oficiálne nepriznáva žiadny majetok a na znak svojej skromnosti nemá na celom ostrove ani jeden pamätník. V skutočnosti je vraj bohatší ako anglická kráľovná a pamätník nemá preto, lebo sa bojí, že by bol zničený. Nikto nevie, čo sa stane vo chvíli keď Castro zomrie. Je však jasné, že Kuba sa stane ďalším Havajom – skazeným turistickým rajom, ktorý ovládnu kubánski krajania žijúci v neďalekom Miami – známom ako druhé hlavné mesto Kuby.
Prostredníctvom propagandistických tabuli si Castro na celom ostrove nostalgicky pripomína slávnu revolúciu, ktorá začala v roku 1959 písať novú kapitolu kubánskych dejín. Je škoda, že tento národ bol neustále v područí nejakých imperátorov. Najprv Španielov, potom Američanov a teraz Castrovcov.
Turista –osoba nedotknuteľná
Keď v roku 1989 padol východný blok, okrem obchodných zmlúv s komunistickými krajinami, sa zastavila aj ekonomická dotácia zo Sovietskeho zväzu. Tak sa skončili zlaté časy kubánskeho socializmu. Neschopnosť ekonomického vzrastu a 40 ročné americké embargo, mali za následok otvorenie ostrova slobody kapitalistickým turistom. Všetkým okrem Američanov. Svoj raj tu preto objavujú najmä Kanaďania a solventní Európania.
Keďže turizmus má v posledných rokoch za následok obrovský prílev dotácií, môže sa turista na Kube cítiť ako na tom najbezpečnejšom mieste na svete. V Havane stojí na každom rohu policajt v rovnošate, ktorý dohliada na vašu bezpečnosť. Keď sa potrebujete opýtať na smer, ako prvého skúste policajta. Na rozdiel od tých našich, je vždy usmievavý, milý a nápomocný. Pre prípad, že vás policajti zastavia za rýchlu jazdu, ktorú vám samozrejme nemajú ako dokázať, majte vo vačku vždy balíček žuvačiek. Ich deti sa určite potešia a oni to vedia.
Aj kvôli turistom boli na Kube vždy dve platidlá – domáci pesos a americký dolár. V novembri 2004 zrušil Castro dolár a nahradil ho menou pesos convertibiles. Samotný názov prezrádza, že ide o konvertibilný pesos, čiže o turistickú menu, ktorá sa zamieňa v kurze 1:1 k americkému doláru. Ak sa rozhodnete ísť na Kubu, na dolár môžete hneď zabudnúť – nikde vám ho nezamenia. Najjednoduchšie je zobrať si so sebou s Euro. V náväznosti na dualitu peňazí, sa všetko na Kube odohráva v dvoch scenároch. ( Ak je pre vás Kuba iba dvojtýždňová lehátkarčina na Varadere, s domácou menou sa asi ani nestretnete)
Jeden pesos nacional je ako jedna slovenská koruna. V domácej mene tak môžete kupovať všetko ako domáci. To znamená trsy kubánskych banánov na trhu za 4 koruny, krásne ananásy za 2 koruny, barovú cigáru za korunu. Ceny sú rozprávkové, sortiment úbohý. V bývalých dolárových obchodoch, na druhej strane, nájdete všetko. Od značkových tenisiek po DVD prehrávače. Samozrejme za klasickú kapitalistickú cenu.
Aj keď Kuba je stále socialistická, každý cíti, že Fidelov socializmus je na konci s dychom. V posledných rokoch už môžu Kubánci súkromne podnikať. Po celej Kube ponúkajú nocľah s raňajkami. Škoda, že takmer 90% zo ziskov musia odovzdať štátu. Fungujú tu zahraniční investori, telefónna sieť s kapitalisticky znejúcim názvom Cubanet, je tu Internet a z hotelových izieb počuť CNN a podobné výdobytku západnej spoločnosti.
Tabak a iný kubánsky sortiment
I keď najväčším vývozným artiklom je cukrová trstina, kubánskym zlatom je tabak. Prakticky na celom ostrove, aj v poslednej horskej dedinke, sa dajú kúpiť „zaručene pravé“ cigáry. Po týždni pobytu na Kube rozozná vyslovene nepravé cigáry od pravých aj amatér. Treba si uvedomiť, že 90% cigár kúpených na ulici sú kvalitné napodobeniny. Ak máte skutočné šťastie, tak obvyklé rozprávky pouličných predajcov o tom, že majú niekoho v továrni, kto ich kradne, sú pravdivé. Aj keď sa tabak pestuje – podobne ako cukrová trstina - prakticky na celom ostrove, Mekkou kubánskeho tabaku je oblasť Viňalez. Nachádza sa asi 150 km na západ od Havany a je známa tabakovými fabrikami a panoramatickou krajinou s červenou hlinou.
Ak si chcete vybrať dobré cigáry, určite nič nepokazíte známymi kubánskymi značkami ako Montechristo, Cohiba, ktorú fajčieval aj Castro, Romeo y Juliette alebo Churchill. Všetci fajnšmekery dobrých cigár na Kube vám však odporúčia značky ako Partagas a najmä Trinidad, ktoré sa vyvážajú len vo veľmi obmedzenej miere.
Pomer cien v turistickom obchode a na ulici je jednoznačný. To čo stojí v obchode 300 dolárov, kúpite na ulici od 30 do 50 dolárov, podľa toho aký ste šikovný obchodník. V závislosti od toho, kde sa nachádzate, sa dá platiť aj špecifickou „socialistickou menou“, a síce: športovými tričkami, teniskami, mikinou, jednoducho všetkým, čo má na Kube kapitalistickú hodnotu. Takže sa pred cestou dobre zásobujte, lebo určite si budete chcieť doniesť aj krásny a najmä chránený čierny koral. Jeho pravosť overíte tak, že do neho poriadne hryznete alebo ho vystavíte ohňu zo zapaľovača. Väčšinou by sa vám nemalo stať, že v ňom zanecháte škrabnutie od zubu alebo že sa vám pod ohňom roztečie.
Na Kube si môžete pochutnať aj na výbornej káve. Pije sa vo veľmi malých množstvách, pretože je veľmi silná a presladená. Kúpite ju za dve – tri pesos, čo je asi dve – tri koruny hocikde na ulici. Je výborná najmä k cigarám, či k dlhým partičkám domina. Najväčšie kávové plantáže sú na východe ostrova v panenskej prírode nádherných kopcov Cuchillas de Toar a Sierra de Puar. Táto časť Kuby je najvlhšia, pretože má dostatok zrážok. Je to ideálne miesto pre plodinu ako káva, ktorá sa tu pestuje od nepamäti. V jednom z najvýchodnejších bodov Kuby sa nachádza aj mesto Baracoa. Je to miesto, kde údajne vystúpil Kolumbus na kubánsky breh a zároveň najstaršie mesto na Kube. Bolo založené v roku 1512 španielskym konkiskádorom Diegom Velazquezom. Kolumbus sem priniesol drevený kríž, ktorý sa doteraz nachádza v útrobách rozpadávajúceho sa kostola. Pozrel si ho aj pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Kuby v roku 1998.
Jedlo
Priemerná mesačná mzda na Kube je do 10 dolárov, lekári majú o pár dolárov viac. Ak chcete spoznať skutočnú Kubu, skamaráťte sa s nejakými Kubáncami. Nie je to jednoduché, pretože každý vo vás vidí nositeľa aspoň jedného mesačného platu. Ak sa však ocitnete na ich tradičnej večeri, nezostaňte prekvapení. La comida de pobres, alebo ako Kubánci vravia, jedlo chudobných, často pozostáva len z fazule a ryže. Pri špeciálnej návšteve si však váš hostiteľ môže od susedov požičať vajíčka alebo mäso.
Ak máte chuť na langusty alebo krokodílie mäso, Kuba je to správne miesto. Choďte do hociktorej turistickej reštaurácie alebo na polostrov Peninsula de Zapata. Pri močiaroch sa totiž nachádzajú krokodílie farmy a v okolitých dedinách vám za jeden mesačný plat radi urobia dobrú večeru. Jediné s čím budete mať problém bude nenápadne odparkovať požičaný džíp. Susedia totiž niekedy zvyknú nahlásiť susedov, ktorí si takto privyrábajú. Vám však nehrozí absolútne nič – veď ste turista. Krokodílie mäso, aj keď nie je úplne mäkké, je určite gastronomickým zážitkom. Hudba
Zbor muzikantov, ktorí desiatky rokov vystupujú pod názvom Buena Vista Social Club asi netreba obzvlášť predstavovať. Ak sa momentálne nenáchádzajú na svetovom koncertnom turné, nájdete ich v najvychytenejších havanských hoteloch. Ak náhodou nebudete mať to šťastie, nezúfajte. Našťastie, buenavisťákov je po celej Kube, a najmä v Havane ako revolučných billboardov. V noci sa na hlavných námestiach Plaza de la Catedral, Plaza de San Francisco alebo Plaza de Armas rozozvučia chytľavé melódie kubánskej hudby. Kubánci sú jedny z najlepších hudobníkov na svete a toto tvrdenie pochopíte už po prvých piesňach, ktoré sa končia neuveriteľnými džezovými improvizáciami.
Pre mladšie ročníky krásnych Kubáncov je však tradičná hudba nudná a staromódna. Počúvajú tu akýsi kubánsky rap, ktorý už každý po svete pozná ako „reggeton“. Na nočných disco-fiestach vie dokonale rozvášniť davy Kubáncov, ktorým v žilách miesto krvi prúdi temperament a rytmus. Ak je v rape je známy najmä rap contest spočívajúci v súťažení dvoch rapperov, na Kube sa súťaží v erotickosti tanečného predvedenia. Víťazom je ten, kto u publika zožne väčší applaus.
Hudobnú kultúru Kubáncov potvrdzuje napríklad aj oficiálne kubánske rádio, ktoré najmä vo večerných hodinách ponúka poslucháčom skutočne kvalitný hudobný zážitok. Zahraničné hity sú samozrejme prerobené do inštrumentálnych verzií a klasika nahrávaná v havanských štúdiách má punc toho najlepšieho vo svete.
V zdravom tele zdravý duch
Kubánskym národným športom je baseball. Veľa profesionálnych baseballových hráčov sa, medzi inými, snaží na pltiach dostať k brehom Spojených štátov, aby následne v NFL získali uplatnenie. Väčšina súčastných najlepších baseballových hráčov v Amerike sú práve Kubánci. Na medzinárodnom fóre sa o prvenstvo bijú vždy USA a Kuba, čo v daných politicko-spoločenských okolnostiach je podobné ako hokejové drámy medzi ZSSR a ČSSR.
Ďalším obľúbeným športom na Kube je box. Nasleduje atletika, ktorú v minulej dekáde zosobnil fenomenálny skokan do výšky Javier Sotomayor. Stal sa najúspešnejším skokanom do výšky v histórii disciplíny. Vo svete uznávaný, na Kube ohováraný pre kapitalistické maniere. Šport je na Kube súčasťou dennodenného života všetkých školopovinných detí. V pekných hnedo-bielych rovnošatách ich možno vidieť po celom ostrove cvičiť. Nečudo, veď stále platí, v zdravom tele zdravý duch.
Pláže
Kuba je v neposlednom rade miestom očarujúcich pláží. Piesok ako múka, azúrové farby mora, chládok pod kokosovými palmami a v ruke osviežujúce mojito. To sú kvality, ktorými Kuba nemôže nikdy sklamať. Miestni plážoví inžinieri vyskočia na palmu, mačetou useknú kokos, a priamo na pláži vám ho otvoria. K neodmysliteľným plážovým doplnkom patrí potápanie k farebným koralom, či plavba loďkou alebo katamaránom.
Potápanie je vhodné na viacerých miestach. Medzi ne patrí Zátoka svíň na juhu, kde sa v roku 1961 vylodili americké jednotky, Maria la Gorda na západnom cípe, alebo nespočetne veľa koralových ostrovov a ostrovčekov zvaných Cayos. Medzi najznámejšie patrí Cayo Cocos, Cayo Largo a Cayo Guillermo. Sú to zväčša miesta vybudované vyslovene pre turistov. Na ostrov Cayo Coco vedie napríklad 17 km hrádza, na ktorú sa dostane iba turistický autobus, prípadne turisti po predložení a pasov a zaplatení mýta. Všetci Kúbanci, ktorých tú stretnete sú iba hoteloví personál.
Je to však určite lepšie ako varaderský gýč, kde vedľa seba stoja nádherné pláže, potom luxusné hotely a za nimi hlavná cesta, ktorá pripomína domčekovú zástavbu v okresnom mestečku na Žitnom ostrove. Je smiešne pozerať kanadských turistov ako si vyberajú suveníry v džungli betónových schodov, ako platia tvrdou menou v „kubánskych prioroch“, vozia sa na kočoch a vychutnávajú božské Varadero.
Tieto Cayos, ktoré sa nachádzajú v severnej centrálnej časti a z Európy sem nelietajú žiadne lietadlá priamo, sú skutočne tým, čo sa skrýva pod pojmom raj na zemi. Tu vznikajú svetoznáme reklamné fotky, či kalendáre pánskych časopisov so sporo odetými ženami. Ak keď je to raj zakonzervovaný vo zvláštnom prepychu, ak lehátková dovolenka na Kube, tak potom jedine tu.
Cayo Coco bolo obľúbeným miestom aj pána Hemingwaya, ktorý tu chodil loviť ryby na svojej bárke Pilar. Najdlhšia a najkrajšia pláž na ostrove dodnes nosí meno jeho loďky. Potápačské školy ponúkajú všetky druhy potápania pre začiatočníkov aj skúsených fanúšikov tohto športu. To, čo sa nachádza pod hladinou medzi žijúcimi koralmi a rybami všetkých tvarov a farieb, sa nedá ani poriadne opísať. Keď človek dopláva z teplých vôd šelfu na okraj obrovitánskej priekopy, poriadne ho zamrazí. Akoby bol vtákom letiacim nad Grand Canyonom, na dno ktorého nemá šancu vidieť. Pripravte sa, že keď vyjdete na súš, bude vám poriadna zima a to aj napriek americkému neoprenu, ktorý budete mať na sebe.
Havana
Hlavné mesto Kuby je hlavné mesto Kuby. Podľa toho aj vyzerá život v tejto 2,5 miliónovej metropole. Kde inde na Kube by ste mohli vidieť taký priepastný rozdiel medzi chudobou a solventnosťou. V zásade však platí, že ten kto žije v Havane, sa má dobre. Kto by sa už po rokoch nenaučil robiť sprievodcu zaľúbeným párikom po havanských pamiatkach na jeden deň? Takýto súkromní sprievodcovia vás však na začiatku kamarátsky upozornia, že keby sa polícia pýtala, ste iba kamaráti a prišli ste ho pozrieť. Na konci dňa mu celý spokojný dáte takých 15 dolárov. On vás s úsmevom, ale maximálnou obozretnosťou zoberie ku svojej rodine, kde vám za takú istú cenu urobia večeru ako pre kráľov. Happy, my friend? Áno, každý je happy.
Na uliciach v Havane sa ponúka všetko. Nič nekončí pri cigarách. V parku vás obletujú miestni homosexuáli, na červenej si do vášho auta sadne krásne vyzerajúca prostitútka a kým stihne semafór preradiť zelenú, do úst vám strčí jazyk a ruku do rozkroku. Ženy sú tu veľmi otvorené a láskyplné k cudzincom. Je to totiž jedna z mála šancí ako sa dostať z ostrova. Určite existuje v Havane zločin, na hlavných turistických destináciach je však minimalizovaný nespočetnými policajnými hliadkami. Všetko je tu takpovediac na hrane. Na jednej strane lákavé, na druhej zaváňajúce neznámym nebezpečenstvom a dobrodružstvom. Jednoducho Havana.
Fasády domov vám dávajú možnosť poslednýkrát vdýchnuť slávu, ktorá sa niesla týmito ulicami dávno pred Ladami a revolučnými heslami. Z každého okna sa vešia prádlo, voňavé a farebné. Je zaujímavé, že napriek vysokým teplotám a prevažne manuálnej práci, ktorú Kubánci vykonávajú, vždy majú na sebe čistú a voňavú košeľu. Aj to je znak morálky a kultúrnosti kubánskeho národa.
Niektoré časti Havany sú momentálne pod ťažkou rekonštrukciou. Na jednej strane to skultúrňuje pohľad ulíc, na druhej strane to symbolizuje neodvrátiteľný príliv kapitálu a s ním aj zničenie prirodzenej tvári mesta. Schátralé paláce s koloniálnou architektúrou sa opäť menia na Grand hotely, z nádherných mestských kín či skromných múzeí sa stávajú reštaurácie s francúzskou kuchyňou.
Jednou z najkrajších častí mesta je nábrežie Melecón. Nábrežie malo oddávna problémy s kolísajúcou hladinou mora. Preto bol začiatkom 20. storočia s americkou finančnou pomocou vybudovaný niekoľkokilometrový múr. Práve ten sa stal ikonou havanskej romantiky. Príboje vĺn narážajú do múru a s neopakovateľnou šarmantnosťou vytrysknú na hlavnú cestu plnú starodávnych Buickov. V období odlivu využívajú malé plážičky za múrom najmä deti a romantickejší Kubánci.
Ďalšie zaujímavé miesta
Je veľa miest, ktoré by ste na výlete po Kube nemali obíjsť. Medzi ne určite patrí pestrofarebné mestečko Trinidad, ktoré je svetovým dedičstvom Unesco. Aj vďaka tomuto štatútu mohli miestni obyvatelia zrekonštruovať fasády krásnych koloniálnych domov, ktoré pod nátermi sviežej farby akoby vstali priamo z čias španielskych kolonizátorov. Je to najväčšie koloniálne mesto, a pre svoju zachovanosť sa o ňom hovorí ako o múzeu Karibiku.
Ďalším krásnym mestom je Cienfuegos. Je to pomerne rušné mesto s pamiatkami, nádhernými promenádami, či balkónmi na štýl New Orleans. V Santa Clare sa nachádza „slavínovsky“ vyzerajúci pamätník najpopulárnejšieho revolucionára Che Guevaru. Pod pomíkom sa je múzeum, ktoré podrobne zobrazuje každý životný krok voľakedy nerozlučného Castrovho kamaráta.
Aj keď je Santiago de Cuba, druhé najväčšie mesto trocha ďaleko od najčastejšieho smerovania turistov, určite stojí za to, prísť sa sem pozrieť. Táto časť Kuby sa totiž nazýva „čiernou Kubou“ so všetkými asociáciami, ktoré vás napadnú. Od farby pokožky, cez dialekt ľudí, hudbu, históriu. Okrem iného, v okolí Santiaga začala slávna Castrova revolúcia a monumentálny pomník tu má aj bojovník za kubánsku slobody z 19. storočia Jose Marti. (s týmto menom sa stretnete už na havanskom letisku a potom ešte veľakrát. ) Žijú tu najmä potomci afrických otrokov, ktorí tu v minulých storočiach nútene obrábali polia s cukrovou trstinou, kávou a tabakom. Santiago má svoju vlastnú karibsko-koloniálnu architektúru ovplyvnenú francúzskymi maliarmi. Čo sa týka kultúry, literárne, hudobne a divadelne je najväčším konkurentom Havany. Hrá tu hudba, ktorá viac pripomína africké bubny a v niektorých častiach mesta bude vaša dávno opálená pokožka stále nápadne svietiť.
