Mojim pôvodným zámerom bolo napísať o tom, ako sa nám zjavujú v živote formy nespravodlivosti. Túto tému som znova, už po niekoľkýkrát, rozobral na tejto sociálnej základni. Otázka (a odbočka od témy) znie: Čo je tak sociálne na tejto sieti? Jedine to, že osoby vystupujú pod svojimi pravými menami (aj keď mnohokrát sa zámer „otca" siete nevydaril, pretože mnoho osôb tam nevystupuje pod svojim menom) a to, že s vami píšu. Inú „výhodu" rýchleho kontaktu v tomto nevidím.
Dobre. Povedzme, že ešte sa dozvieme čosi nové zo života svojich kamarátov, ktorých tam máme niekedy fakt neúrekom. Ale podstatou tohto článku nie je rozoberať základy toho ako sa odnaučiť od tejto závislosti (aj keď niektorým by sa taký návod hodil), ale zhodnotiť vplyv tejto siete na osobné vzťahy.
Z môjho hľadiska je to požierač osobných stretnutí a toho čara, ktoré vytvorí vzájomné „live" stretnutie. Zdá sa vám to, čo píšem ako nezmysel? Áno? Tak čítajte ďalej.
Niekedy je až príliš smutné ako sa niektorí ľudia vedia v pomyselnom internetovom svete skrývať za monitor. Prečo to spomínam? Pri komunikácii je dôležité všímať si aj reč tela a aj to, ako dotyčná osoba s ktorou komunikujete potvrdzuje svojou mimikou to, za čím si tak pevne stojí. To vám pomôže posúdiť, či svoje názory dotyčný človek myslí skutočne vážne alebo nie. Samozrejme, ak niekomu v mnohých prípadoch táto schopnosť chýba, je to len jeho nevýhoda, prípadne z istých hľadísk, kedy CHCE dotyčný človek prehliadať podstatu veci, výhoda.
A toto pri písomnej komunikácii zlyháva. Z tohto dôvodu vznikajú neskôr rôzne nedorozumenia, ktoré sa môžu skončiť hádkou a koniec koncov... Zlatým klincom je to, že prostredníctvom internetu si dané osoby povedia aj to, čo by si pri osobnom stretnutí ani nepovedali.
Je teda až príliš smutné, ako vedia byť niektoré osoby úprimné len prostredníctvom internetu a v osobnom kontakte práve na toto zabúdajú. Možno je to už vopred dané povahou a možno tým, čo odkukali od iných práve prostredníctvom tejto čarovnej veci. V každom prípade ide o znehodnotenie osobného kontaktu a v prípade hádok prostredníctvom „netu" to vedie aj k citovej ujme, ktorá sa potom pri osobnom stretnutí dosť ťažko vysvetľuje.
Ja osobne práve takéto formy hádok neuznávam. Ak sa má človek už pohádať (ak to chcete v znení- „vymeniť si pár negatívnych názorov na opačnú stranu"), tak osobne. Bohužiaľ, mnohokrát dôjde ale k situácii, kedy by sa chcela druhá, urazená strana, brániť, ale je neskoro. Pretože daný kontakt už dávno nie je pri počítači a od svojho problému utiekol niekam do neznáma.
Však prečo by sme všade „nezapájali" techniku, ktorá postupne vytlačí ľudské cítenie? Zvyčajne sa obadáme až vtedy, keď je už neskoro. Preto, ak si chcete už niečo vydiskutovať, nikdy to nerobte prostredníctvom internetu, pretože je to hnusné voči osobe prijímajúcej kritiku a aj voči vám, pretože sa uspokojujete s tým, že stále existuje tlačítko „odhlásiť" a z danej situácie tak môžete vycúvať. Ibaže si uvedomte, že na druhej strane môže ostať niekto, kto bude čakať na vaše vysvetlenie, ktorého sa aj tak nedočká. Takže pozor na to, čo komu píšete a hlavne- akým štýlom mu to napíšete, pretože doteraz ešte obrazovky prenášajúce pocit nevymysleli.
Nerobte zbytočné chyby a radšej dajte prednosť osobnému kontaktu ako kontaktu prostredníctvom techniky. Uvidíte, že aj v prípade nedorozumenia to veľmi rýchlo vybavíte a nemáte ani kam utiecť. Jedine žeby ste z reštaurácie, prípadne z kaviarne utiekli bez zaplatenia oknom, ale to tiež neodporúčam. ;) Tak teda "hold" modernej technike!
