Dlhéhlásky v slovenčine - luxus krásy, ktorý by nás nemusel toľko stáť, keby nieopäť slovenskí jazykovedci.
Zvyknúsa pohoršiť, ak sa im do rúk dostane výčitka, ale tu im treba hneď oponovať: Čosa durdíte, veď keď vy robíte slovenský pravopis prirodzenejším, vlastne hozbavujete pôvodného schématického vedátorstva!
Jeslovenčina s dlhými hláskami krásna? Nepochybne je. Lenže - každá krásaniečo stojí. V slovenčine sa máme čo učiť potrebnému, nieto eštesamoúčelnostiam.
Uvážme- viac ako tretina Slovákov vo svojich rodných krajoch v dlhých hláskachnerástla! Vyžívať sa vo výnimkovostiach slovenčiny je trestuhodné.
Takýmvýchodniarom - ale výnimkovosť nie je ľahko pochopiteľná ani iným Slovákom - satreba učiť, že napr. vylúčiť je s dlhým ú, ale z neho nie je vylúčok,vylúčnosť, ale výlučok a výlučnosť. A že sloveso v opakovacomvide ma strednicu krátku - vylučovať,lenže v slove vylúhovať je už výnimka (prirodzená, musí sa rešpektovať).I v slove lúčiť, i často sa lúčievať a podobne.
Noide tu i o inšie - o zmätkové, doslova samoúčelné nuansy dĺženia bezanalógie, len akoby na trápenie Slováka, nehovoriac už o cudzincoch.
Ako som spomínal - v roku1939 som bol študentom Učiteľského ústavu v Prešove.
Takýjeden už 68-ročný papier s úskaliami spisovnej slovenčiny, ktorý som vtedy napísal „trimem" v rukách a zacitujem vámz neho. Ťažkostis písaním mäkkého a tvrdého i/y vynechávam, o tom som už písal .
Nasamom vrchu mám vetu:
„Prepregramatizovanosť vyučovania slovenčiny sa vlastne ani slovenčinu poriadnenedá učiť."
„Námšarišanom veľké problémy robia dĺžky v rytmickom zákone, ťažko ich viemepochopiť, bo my vôbec necítime kvantitu dvojhlások a tvary slov v 2.páde - zlo - ziel, mäso - mias, dobro - dobier, more - morí, kúpele - kúpelí,či kúpeľov a či kúpeliach sa nám zdajú nenaučiteľné!"
„Neviemepochopiť - ak správne hovoríme mäkko preháňať sa, dopĺňať, prečo potom tvrdé prehánky,doplnok. V prípade slova hrboľ sa mäkký hrboľ nezmení na hrbolatý, aleprehánky na preháňať áno. Je podiel, ale sloveso z neho odvodené sanezmení na podielat sa, ale podieľať sa. A opäť naopak - v sloveďalej povieme ľ mäkko, ale tvar ďalší má už tvrdé l. Ako sa máme takýto chaosnaučiť? A ako tomu naučiť ľudí?"
„Smerodajný,či smerodatný? Potvrďovať, či potvrdzovať, domievať sa, či domnievať, obťažnýči obtiažny, krivanský či kriviansky, odnekiaľ, či odniekiaľ, vmestiť čizmestiť, namäko, či namäkko, gazdinná či gazdiná a či gazdina?
Merací čimeriaci. A či na konci má byť dlhá, či krátka hláska, keď prechádzadvojhláska - v slovách pietny, ale miniatúrny, s niečim. Má sapovedať liahniarsky, či liahniarský, tlčiem, či tĺčem - ako režem?"
„Hniecť,či hniesť, stlstol či stlsol, dojdem, či dôjdem. Stojaceho chlapca, čistojacieho? Veď máme opytovacieho. Hovoriť divadelné role, podiele, fáze,kanále, ak podľa pravidiel je pedále, káble, sandále."
Z môjho68-ročného papiera ponúkam i ďalšie rozporuplné zápisky: Keď je fonéma,nemá byť i diléma? Ak emblém, tak i totém, má sa písať stranník, akje denník, týždenník?
Kedypovedať zberať a kedy zbierať? Kedy stál, stálo a kedy stal, stalo?
Hovoriťškodce, dravce, žravce, hlodavce, ako ukazovatele, činitele?
Zaviedlosa psy s ypsilonom, ale každý povie, že chová psov, nie psy a je to dôsledokdnešnej meštiackej slovenčiny! Inak - odlišovať psy od psov s mäkkými je zbytočné (či „zbytočňe").
Akje správne tŕňový s dlhým ŕ, pagáč, kartáč s dlhým á, podľa tohobežný človek napíše aj tŕnka, aj tŕpny, aj tŕpky s dlhým ŕ. Aj pavláč,nakladáč, Slováč s dlhým á.
Akvidí dĺžeň v Stakčíne, Trenčíne, potom zaváha, či napísať dĺžeň aj pri slovezločín, ovčín i čin. Logicky s dĺžkou napíše aj ypsilón, lebo dlhé jetrón, patrón, kupón.
Keďje dlhá civilizácia, potom i integrácia, demokrácia, keďv senzáciách, tak i v Košiciách, keď je dlhá lavína, taki novína, keď stíhať, tak aj stíhnuť, keď páni, tak aj megalománi, keďmotúz, tak aj halúz, keď je dlhé s naším, tak logicky napíše aj naším,naších, ba aj ím, ích, aj mojí, tvojí, naší, aj mojú, tvojú.
Zjednotenieby tu bolo jednoduché, nesmel by ho však robiť náš Jazykovedný ústav, ktorývymyslel diverzitu - dym, ale už taký istý múr - množné múry, mráz - mrazy,synak je krátky, ale taký istý rodák už nie.
Dážďs dlhým á, ale dažďa už s krátkym a - hoc rovnaký Ján, máv druhom páde logicky dlhé Jána.
Jekolízny, televízny, ale odrazu už dedovizný, dlhočizný s krátkym stredovými! Prečo? Archívny, aktívny, ale študijný už s krátkym i.
Skokan- skokanský, ale velikán - velikánsky. Priblížiť, ale približný, približne,náležito, ale naliehavo, folklórny, ale folklorista - no podľa toho by mal byťi kontrólny.
Ak agronómia, tak i filozófia, ak interiér, potomi oficiér, keď kardinál, prečo je koral bez dĺžňa?
Mimochodom- so slovom „žiadúci" si ani naši súčasní jazykovedci nevedia rady, najnovšiesa má vraj písať s krátkym u.
Slovenčina, aj bez onej pravopisnej svastiky je ťažká a tvarovorozkolísaná.
Nášpravopis ovládajú najlepšie ľudia sčítaní, lebo tí ho majú napozeraný. Bežnýčlovek však hľadá logiku, oporný bod a logika veru slovenčine chýba.
